Strojca striebra z MS 2012 v rozhovore pre náš web tiež prezradil, ktorý hráč ho prekvapil.
Bronzová hokejová medaila zo ZOH v Pekingu je úspech, na ktorý sa bude ešte dlho spomínať. Tím okolo kanadského kouča Craiga Ramsayho dokázal pre Slovensko vybojovať vôbec prvý cenný kov spod piatich kruhov, čo obletelo celý svet.
S rešpektom sa na tento výsledok pozerá aj niekdajší tréner našej reprezentácie Vladimír Vůjtek, ktorý s ňou v roku 2012 na MS v Helsinkách vybojoval nečakané striebro. Pri príležitosti pekinského úspechu sme s českým odborníkom spravili rozhovor.
Slovensko má prvú olympijskú hokejovú medailu. Ako sa s odstupom pár dní pozeráte na tento úspech reprezentácie, ktorú ste aj vy úspešne viedli?
Tento výsledok má nesmiernu kvalitu. Ide o jeden z najväčších úspechov slovenského hokeja. Samozrejme, získali ste už aj zlato a striebro a tiež bronz z majstrovstiev sveta, avšak olympijské hry sú len raz za štyri roky. Preto je táto medaila ešte cennejšia.
V čom podľa vás tkvel tento úspech?
Jednoznačne v kolektíve. Tím bol výborne zložený, z niekoľkých skúsenejších hráčov a šikovnej omladiny a strednej generácie, ktorá bola veľmi silno zastúpená. Kľúčové tiež bolo, že tréneri v každom zápase zvolili správnu taktiku. Možno to bude znieť ako klišé, ale z toho, čo som videl, bolo evidentné, že všetci naozaj ťahali za jeden povraz a chceli ísť za úspechom.
Pred turnajom mnohých zaskočilo, že sa do tímu nedostali mená ako Róbert Lantoši, Adam Liška či Pavol Skalický, ktorí hrajú v top európskych ligách. Prekvapilo to aj vás?
Nebudem klamať, ale prekvapilo. Ešte by som sa zmienil o našej českej lige, kde tiež pôsobí Tomáš Marcinko. Úprimne, niektorých hráčov, ktorí sa do Pekingu dostali, som ani nepoznal. Na druhej strane, veľmi príjemne ma prekvapili. Spomeniem Sama Takáča, o ktorom som doteraz nepočul. Odrazu, aspoň teda pre mňa, sa objavil 30-ročný chlapec, ktorý hrával vo Francúzsku a teraz pôsobí na Slovensku. Skvele však zapadol a pre tím odviedol výborné výkony. Treba však podotknúť, že značný podiel na konečnom výsledku mali aj obranné rady a od tretieho zápasu aj brankár.
Ak by ste mali vybrať jedno meno, bol rozhodujúcim faktorom skvelý Rybár v bránke alebo sedemgólový Slafkovský?
Ťažko povedať, pretože bez brankára by nebol ani kanonier, takže by som uviedol, že Rybár. Prirodzene, aj Slafkovský sa výrazne pričinil o tento bronz, to bezpochyby. Z pohľadu hry tam však bolo viacero kvalitných hráčov, ktorí nezaostávali za svetovým hokejom.
Juraj Slafkovský patrí na Slovensku medzi generačné talenty, má podľa vás na to, aby to potvrdil aj v NHL?
Dosť bude závisieť od toho, že do akého klubu sa dostane a ako s ním budú rátať do budúcnosti, či mu hneď dajú priestor vo vyšších formáciách alebo ho budú ťahať po farmách. Určite však má našliapnuté na to, aby sa stal top hráčom. Okrem veľkej postavy disponuje aj vysokým hokejovým myslením.
Hokejisti v utorok oslavovali medailu s fanúšikmi. Sledovali ste to?
Žiaľ nie, keďže u nás v Česku som nemal možnosť. Od mojich slovenských kamarátov som však dostal nejaké video zo sprievodu Bratislavou a následne aj z osláv na námestí. Veľmi ma tie zábery potešili.
Nevynorili sa vám spomienky z roku 2012?
Na to sa nedá zabudnúť. Tá cesta po meste a následne stretnutie s fanúšikmi na námestí bolo niečo úžasné. Z vtedajšej zostavy tam teraz bol už len Libor Hudáček, ale nepochybujem o tom, že si to všetci náramne užili.
Ako vidíte perspektívu slovenského hokeja?
Národný tím hral veľmi dobre už na minuloročnom svetovom šampionáte a teraz v tom pokračoval. Nemôžem však tvrdiť, že Slovensko bude z veľkých turnajov pravidelne voziť medaily. Posledný výraznejší výsledok bol práve ten, pri ktorom som bol aj ja. Potom sa však už nič podobné nezopakovalo. Veľmi však slovenskému hokeju prajem, aby si táto generácia zopakovala pekinský úspech ešte niekoľkokrát aj na majstrovstvách sveta.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
