Ako nám potvrdila hovorkyňa zväzu Monika Jurigová, ide o trend naprieč takmer celou Európou.
Nestáva sa často, že by sme v slovenskej futbalovej reprezentácii našli hráčov, ktorí už podľa mena neznejú slovensky.
Za posledné roky takto zaujali dnes už nebohý obranca Dionatan Teixeira (výber do 21 rokov), v seniorskom výbere útočník David Depetris a záložník Karim Guédé a najnovšie bek Slovana Vernon de Marco. Vo všetkých prípadoch šlo o futbalistov, ktorí získali slovenské občianstvo.
Nádeje z popredných futbalových krajín
V posledných období však nastáva ďalší fenomén. V mládežníckych reprezentačných výberoch sa začínajú objavovať talenty, ktoré síce slovenský pas vlastnia, keďže aspoň jeden rodič pochádza zo Slovenska, avšak vyrástli v inej krajine.
Od mája 2018 sa v mládežníckych reprezentačných výberoch objavilo celkovo deväť takýchto futbalistov. Ako prví nimi boli v reprezentácii do 16 rokov obranca Thomas Salvan z talianskeho Chievo Verona a „Španiel“ Victor Pueyo Šiška z tímu UFC Jabac i Terrassa.
Obaja dostali príležitosti aj v tímoch do 17 aj 18 rokov. Pozvánky do tímov U17 a U19 si vyslúžil „anglický“ ľavý obranca Daniel Smith, ktorý patrí niekdajšiemu dlhoročnému účastníkovi Premier League Wiganu.
Francúz vyše roka v slovenskom drese
Ďalším zaujímavým menom je Johan Morel. Tento hráč francúzskeho Nancy sa objavuje v drese s dvojkrížom na hrudi viac ako rok a pol. Ide o stopéra, ktorý pravidelne hráva najvyššiu francúzsku mládežnícku ligu.
Morel bol spočiatku v nomináciách reprezentačnej „osemnástky“, teraz však dostáva pozvánky aj z o rok staršieho výberu. „Je to vlasť mojej mamy, mám tam rodinu a každý rok tam trávim prázdniny,“ zdôvodnil podľa Slovenského futbalového zväzu (SFZ) dôvod, prečo sa rozhodol prijať možnosť reprezentovať Slovensko.
Nemecko vymenil za Slovensko
V reprezentácii do 19 rokov sa minulý rok objavilo ďalšie veľmi exotické meno – Amid Khan Agha. Syn slovenskej matky a afganského otca bol v čase pozvánky do výberu SR hráčom Hoffenheimu, na konte však má aj 18 štartov za nemecké výbery U16 a U17.
Ako priznal v rozhovore pre SFZ, „keďže moja mama je Slovenka, vedel som si, že je tu naozaj dobrá možnosť hrať za Slovensko, okúsiť iný futbal.“
Slovák s jemenským menom hrajúci v Česku
Aj v tomto kalendárnom roku sa v tíme do 19 rokov premiérovo objavilo ďalšie „neslovenské“ meno. Fares Shudeiwa sa síce narodil v Banskej Štiavnici, jeho otec však pochádza z Jemenu.
Vyrastal v Dudinciach, potom sa rodina presťahovala do Česka, kde momentálne hráva druhú najvyššiu ligu za Jihlavu. V septembri tohto roka si jewho kvality všimli aj českí tréneri, ktorí ho povolali do výberu do 20 rokov.
Shudeiwa hovorí o svojom životnom príbehu
Goerler je ľavonohý futbalista využiteľný ako v strede obrany, tak aj na jej ľavom kraji. V prípade Cobba ide o hráča s nízkou postavou. „Joe bol štyri sezóny v FC Porto, potom sa vrátil do Portimonense, čo je bližšie k jeho bydlisku. Technicky perfektný hráč, bojovný, zarputilý, keď po súboji spadne, hneď sa postaví,“ uviedol pre SME reprezentačný kouč do 16 rokov Marek Bažík.
Jedna veľká nádej odmietla
Za niečo vyše tri a pol roka si tak slovenské reprezentačné výbery vyskúšalo deväť tínedžerov, ktorí majú rodinné väzby so Slovenskom. Presný počet takýchto prípadov za celé obdobie samostatnosti SFZ musí dodatočne dohľadať, podľa hovorkyne zväzu Moniky Jurigovej sú však reakcie prevažne pozitívne.
„Väčšinou príde prvý kontakt z druhej strany, máme prípady nielen z Európy, ale napríklad aj z USA,“ uviedla pre tvnoviny.sk.
Stretli sa však už aj s odmietavým postojom. Platí to aj v prípade Ludovita Reisa. Ide o 21-ročného záložníka, ktorý sa narodil v Holandsku slovenským rodičom a pred dvomi rokmi sa zviditeľnil prestupom do Barcelony.
Monika Jurigová potvrdila, že záujem bol len jednostranný. „Ide o jeden z prípadov, u ktorých záujem reprezentovať Slovensko nebol veľký.“
Beh na dlhé trate
Zároveň potvrdila, že trend ponúkania príležitostí hráčom s krajinou svojich predkov je trendom, ktorý sa deje naprieč takmer celou Európou. „Najmä na Balkáne majú niektoré asociácie vytvorené celé oddelenie, ktoré cielene vyhľadáva a oslovuje hráčov, ktorí by mohli mať potenciál reprezentovať ich krajinu. Aj vo veľkých asociáciách nájdeme krajiny, ktoré pre takto vyhľadaných mládežníkov zorganizujú celý zraz.“
Ako priblížila, takáto sonda vôbec nie je jednoduchá. „Nemáme ľudské zdroje, aby sme to mohli realizovať systematicky. Najväčším problémom je však dostať sa k relevantným informáciám, keďže sa nemáme ako dozvedieť, kto žije v zahraničí, alebo sa v zahraničí narodil a ešte hrá aj futbal, prípadne jeho rodičia pochádzajú zo Slovenska a môže získať aj slovenské občianstvo.“
Kontakt z druhej strany
Reprezentační tréneri sa preto informujú individuálne cez futbalové zdroje, manažérov, skautov a pod. „Vo väčšine prípadov však ide o hráčov, pri ktorých nás kontaktovali priamo rodičia. Následne sa príslušný reprezentačný tréner buď prostredníctvom videozáznamov, alebo osobnej návštevy oboznámi s výkonnosťou hráča a posúdi, či môže byť reálne pre reprezentáciu prínosom,“ ozrejmila Monika Jurigová.
V prípade, že sa daný hráč trénerom pozdáva, začína administratívny proces, aby daný hráč mohol reprezentovať Slovensko. „Tento proces môže trvať aj niekoľko mesiacov. Ak má hráč potenciál, avšak jeho aktuálna výkonnosť ešte na reprezentačnú úroveň nepostačuje, tak zostáva v našej evidencii,“ spresnila hovorkyňa SFZ s dôvetkom na záver, že hoci sa touto myšlienkou zaoberajú už niekoľko rokov, všetko značne zbrzdila pandémia.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
