Moldavský celok v utorok šokoval futbalovú verejnosť senzačným triumfom na pôde Realu Madrid.
Utorok 28. septembra 2021 sa zapísal do histórie futbalovej Ligy majstrov. Hráči moldavského Šeriffu Tiraspoľ totiž v druhom skupinovom vystúpení tohtoročnej edície najprestížnejšej európskej klubovej súťaže šokujúco triumfovali na pôde Realu Madrid 2:1 a so šiestimi bodmi sú na čele tabuľky D-skupiny.
„Bol to najkrajší a najdôležitejší gól v mojej kariére. Udatne sme bojovali a podarilo sa nám zaskočiť európskeho futbalového giganta. Po skončení zápasu vypukol v šatni ošiaľ, bolo to bláznivé. V našom tíme pôsobia hráči z mnohých krajín sveta, no všetci ťaháme za jeden povraz a tvoríme super kolektív. V tom spočíva naša sila,“ nadchýnal sa hrdina Šeriffu Sebastien Thill, ktorý má na sebe tetovanie s vlastnou podobizňou, na ktorom je zobrazený, ako sníva o tom, že si raz zahrá v Lige majstrov.
Rovnakú víziu mal v roku 1997 určite aj Victor Gusan, niekdajší agent KGB a v tom čase jedna z hlavných tvárí spoločnosti Šeriff. Tá má v medzinárodne neuznanom štáte Podnestersko v blízkosti hraníc s Ukrajinou, kde žijú prevažne obyvatelia ruskej národnosti s priemerným platom 200 eur, doslova monopol na čo sa len pozriete.
Vlastní reťazec čerpacích staníc a supermarketov, televízny kanál, vydavateľstvo, reklamnú agentúru, chemické závody, dve pekárne, mobilnú sieť, a, samozrejme, klub FC Šeriff Tiraspoľ. Ten sa môže pýšiť Štadiónom Šeriff, ku ktorému už čoskoro pribudne úplne nový päťhviezdičkový hotel.
Zdroj: Twitter/FC Sheriff
Vzhľadom na to, že Moldavsko patrí k najchudobnejším štátom Európy a berúc do úvahy polohu klubu, je zrejmé, že konkurencia medzi klubmi tu nie je taká veľká ako v iných krajinách. „Osi“, ako znie jedna z prezývok tímu, v tomto storočí priam opanovali tamojšiu 'Divizia Nationala', v ktorej sa z majstrovského titulu netešili len dvakrát (2011 a 2015).
Bolo len otázkou času, kedy sa tento ambiciózny klub začne presadzovať aj na európskom poli. Za posledné desaťročie sa až štyrikrát prebojoval do skupinovej fázy Európskej ligy UEFA, k tomu tiež treba pripočítať čerstvý úspech v Lige majstrov.
So Šeriffom Tiraspoľ má skúsenosť aj slovenský futbal. V treťom kole kvalifikácie LM v ročníku 2014/2015 tento celok stroskotal na Slovane (prehra 1:2 v Bratislave a bezgólová remíza v odvete).
Podstatne bohatšie spomienky má na Tiraspoľ jediný futbalista zo Slovenska, ktorý v Šeriffe pôsobil. V tom čase 24-ročný Peter Kiška sa do klubu dostal v lete 2005.
„Pôsobil som vtedy v Žiline, kde som mal podpísať zmluvu na tri roky, následne mi to tam však nevyšlo s trénerom Ladislavom Jurkemikom. Vzhľadom na to, že prestupové okno bolo otvorené už len v dvoch krajinách, v Nórsku a v Moldavsku, som sa po dohode s mojim vtedajším manažérom rozhodol pre Šeriff,“ povedal exkluzívne pre tvnoviny.sk.
Ako priblížil, už v tom čase klub fungoval dobre. „Po futbalovej stránke sa to so Slovenskom nedalo porovnať. Prišiel som na hlavný, v tom čase dvojročný štadión, hneď vedľa stál ďalší štadión, zakrytý a s umelou trávou, k tomu asi 15 tréningových plôch. Starostlivosť o samotných hráčov bola na veľmi vysokej úrovni, tí tam fakt mohli myslieť iba na futbal. Každý hráč mal človeka, ktorý sa o neho staral,“ loví v pamätí odchovanec futbalu v Novej Dubnici.
Športový komplex FC Šeriff
„Prišiel na skúšku hráč z Poľska. Bývali sme v tom čase v hoteli, avšak neraz tam bola nuda. Jedného dňa sme sa teda rozhodli, že by sa chceli ísť niekam najesť. Spomenul som si na reštauráciu, ktorú mi odporučili brazílski spoluhráči. Vo vnútri sme zaregistrovali, ako po nás pokukujú štyria chlapi. Na to hovorím Poliakovi, že počuj, toto nedopadne dobre. Keďže tam bol krátko a ja som už mal nejaké skúsenosti, vysvetlil som mu, že tamojší zvyknú riešiť tých, ktorých nepoznajú,“ opisuje dramatický moment Kiška.
Následne vyšli z reštaurácie, kde sa situácia ešte viac vyhrotila. „Na to ma zastavil jeden z tej štvorice s otázkou, či mu nemôžem požičať sto dolárov. Hoci som, samozrejme, mal, odvetil som mu, že peniaze som minul v reštaurácii. Všetci bez váhania vytiahli nožíky. Poliakovi som doslova v zlomku sekundy povedal, že pozri, sme futbalisti, nemôžu nás v živote dobehnúť. Hoci za nami utekali, po chvíli to vzdali,“ dodal.
Kiška však predsa len má negatívne, hoci nie osobné skúsenosti aj so samotným klubom. „Hoci mal hráč zmluvu trebárs na štyritisíc dolárov, neraz sa stalo, že mu prišla napríklad len polovica, čo dotyčnému nijako nezdôvodnili. Povedal som teda hráčovi, ktorému sa to stalo, aby šiel za majiteľom Gusanom. Na to mi odpovedal: ‚Keby som to spravil, už by ma v živote nikto nenašiel,“ uviedol. Vedenie podľa neho krátilo príjmy napríklad za to, že hráč v danom mesiaci nehral dobre, a tak dostal len polovicu dohodnutej sumy.
Už v tom čase bol mecenášom klubu kontroverzný Victor Gusan. „Prvé sedenie som s ním mal hneď po prílete. Pýtal sa ma na moju kariéru, posty, na ktorých som hrával. Od spoluhráčov, ktorí tam pôsobili dlhšie, som sa dozvedel, že ide o osobu, ktorá má pravdepodobne úzke styky s mafiou a vlastní celé mesto. Všade, kam sa človek pozrel, sa totiž vynímala Šeriff hviezda,“ povedal.
To, akým bol Gusan v skutočnosti, zažil Kiška aj na vlastnej koži. „Po dvoch dňoch od môjho príchodu sme hrali pohárový zápas. Keďže som bol v klube len pár dní, nastúpil som len asi 15 minút pred koncom. Vyhrali sme 8:0, nálada v kabíne bola výborná. Do toho prišiel majiteľ Gusan do šatne a začal po nás vrieskať. Keďže som niečo vedel po rusky, pochopil som, že sa mu nepáčil náš výkon. Pomyslel som si, že čo rieši, veď sme vysoko vyhrali,“ priblížil Kiška, ktorému Gusan, rovnako ako každému hráčovi, tiež čistil žalúdok.
„Vytkol mi, že som nedal gól. Hral som pravého záložníka a prihral som na tri góly. Ja, ešte nepoznajúc tamojšie pomery, som mu na prekvapenie spoluhráčov začal oponovať, že či to je málo za 15 minút,“ uviedol Kiška.
Hoci bol v Moldavsku krátko, skúsenosti, ktoré z neho má, si bude pamätať veľmi dlho. „Bola to výborná skúsenosť, avšak toho pol roka mi úplne stačilo,“ uzavrel.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
