Siedmeho septembra si pripomíname desiate výročie od jeho tragického úmrtia.
Čas beží neuveriteľne rýchlo, neraz si to uvedomí každý jeden z nás. Špeciálne nám to príde na um počas jubileí alebo výročí. Práve jedno také sa nám blíži.
Siedmeho septembra totiž uplynie už desať rokov od tragického úmrtia Pavla Demitru. Legenda slovenského hokeja zahynula pri leteckom nešťastí tímu Lokomotiv Jaroslavľ. Hoci charizmatický športovec nie je medzi nami už desaťročie, jeho príbeh je inšpiráciou pre jeho nasledovníkov doteraz.
Paradoxne však v útlom veku začal s diametrálne odlišným športom - futbalom. „V jednom zápase presedel celý polčas na lavičke, čo ho nahnevalo, a tak čoskoro prišiel na hokejový tréning," spomína vo filme s názvom 38 jeho mládežnícky hokejový tréner Jozef Bórik.
Ako tínedžer upútal pozornosť Ameriky
Demitra vynikal prakticky vo všetkých mládežníckych kategóriách, a tak nečudo, že sa pomerne neskoro, ako 16-ročný, presunul do vojenského športového centra Dukla Trenčín. „V tom čase sa v tíme udiala obrovská generačná výmena, veľa hráčov odišlo,“ spomína jeho vtedajší spoluhráč a dnes prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Miroslav Šatan.
Jeho vtedajším spoluhráčom bol aj niekdajší skvelý útočník Ján Pardavý. „Ako 16-ročný hral tretiu päťku, takže na ňom bolo vidno, že je veľmi šikovný,“ uviedol v spomenutom filme. Nečudo, že čoskoro prišiel záujem spoza veľkej mláky, ktorý vplyvom spoločenskej situácie bol väčší než kedysi. Na drafte NHL v roku 1993 po ňom v deviatom kole siahla Ottawa, v drese ktorej odohral v ročníku 1993/1994 celkovo dvanásť duelov.
„Pracoval som pre St. Louis a mojou úlohou bolo pozerať majstrovstvá sveta a podobne a sledovať talenty. Raz sme hrali s Ottawou a zrazu ma upútal jeden hráč. Na ľade nebol čas zisťovať o koho ide, ale keď bol v akcii, vždy to malo hlavu a pätu, vždy niečo vytvoril. Videl som, že sa volá Demitra. Keď som bližšie pozrel do štatistík, zbadal som že je Slovák. Hovorím si wow. Odvtedy som začal o ňom hovoriť v St. Louis,“ uviedol Peter Šťastný, jeden z najlepších hokejistov, akí sa kedy na Slovensku narodili.
Trejdom prišlo vykúpenie
Demitru v rozlete pribrzdila zlomenina nohy, pre ktorú sa musel uspokojiť len s pôsobením vo farmárskom tíme. V tom období mu hokej príliš nechutil, reálne zvažoval, že sa vráti do Európy, hoci zbieral v priemere viac ako bod na zápas.
Vykúpením pre neho bola výmena do St. Louis. Hoci v sezóne 1996/1997 odohral len osem zápasov, v nasledujúcom ročníku už začal žiariť naplno. Ešte viac sa jeho hviezda začala prejavovať v ročníku 1998/1999, kedy vytvoril obávaný slovenský útok spolu s Michalom Handzušom a Ľubošom Bartečkom. „Vedel som, že Demovi stačilo dať puk, on s ním vedel urobiť neskutočné veci,“ uviedol Handzuš.
Ako dodal, v tom čase hrali výnimočný hokej. „Bolo to kvázi na európsky štýl, čo sa potom už v NHL nehralo. Veľa sme si prihrávali, a tak sme často dávali góly aj do prázdnej bránky,“ vysvetlil.
Dôkaz tímovosti
Demitra bol nielen fantastický hráč, ale aj veľký človek. V spomenutom ročníku 98/99 dosiahol napokon 89 kanadských bodov. V zmluve mal zakotvenú klauzulu, že ak v základnej časti dosiahne aspoň 90 bodov za góly plus asistencie, má v ďalších dvoch sezónach nárok na zvýšenie gáže o 250-tisíc amerických dolárov.
Od dosiahnutia motivačného bonusu pred posledným zápasom základnej časti v Los Angeles ho tak delil jediný bod. Stačila mu asistencia alebo gól.
Jeho tím viedol 3:2, domáci v snahe vyrovnať odvolali brankára. Po buly sa puku zmocnil Demitra a hneď sa s ním rútil na prázdnu bránku. Mohol dať pohodlne gól, no uvedomil si, že na druhej strane mu korčuľuje spoluhráč Scott Young, ktorému chýbal gól na bonus 300-tisíc dolárov za 25 gólov.
Demitra veľkoryso prihral Youngovi puk. Ak by trafil, splnili by podmienku bonusu obaja. Demitrovi stačil bod, Young potreboval gól. Všetko však zmaril český bek Jaroslav Modrý hrajúci za Los Angeles, ktorý v poslednom momente zblokoval puk za 800-tisíc dolárov. St. Louis sa však neskôr zachoval veľkoryso a hráčom sumy dorovnal.
Rozpad útoku, príchod „brata“
V ročníku 2000/2001 sa klub rozhodol vymeniť Handzuša do Phoenixu, čím sa obávaná slovenská formácia rozpadla. Do tímu však z tohto tímu prišiel Keith Tkachuk, ktorý si s Paľom veľmi dobre sadol,. „V tejto dvojici je Demitra tanečníkom na ľade a Tkachuk hrá na piano,“ písali o nich zámorské noviny.
„Keď potreboval pomôcť, bol som vždy na blízku a rovnako to platilo aj naopak,“ zaspomínala si v rozhovore pre Pravdu americká hokejová legenda Tkachuk, ktorá Paľa vnímala ako brata. O ich blízkom vzťahu svedčí fakt, že Tkachuk v roku 2017 v rámci súboja legiend klubov St. Louis a Chicago nastúpil s dresom číslo 38, ktorý Demitra obliekal v tíme Blues počas ôsmich sezón.
"He should be out here. He's the man."
— St. Louis Blues (@StLouisBlues) December 31, 2016
- Keith Tkachuk on wearing No. 38 to honor Pavol Demitra #WinterClassic #stlblues pic.twitter.com/jcBjMUvVWW
Zdroj: Twitter/St. Louis Blues
Legendárny gól, narodenie syna
Demo na začiatku nového milénia prežíval radostné chvíle. V ročníku
2002/2003 dosiahol v NHL fantastických 93 bodov, čo bol jeho osobný
rekord za jednu sezónu.
Po nečakanom vypadnutí St. Louis už v prvom kole play off neváhal ani na sekundu posilniť reprezentáciu na MS vo Fínsku. Urobil tak napriek tomu, že ho trápili zdravotné problémy.
Jeho prínos pre mužstvo bol obrovský. Nielenže priniesol patričnú ofenzívnu silu a skúsenosti, ale výraznou mierou sa pričinil o zisk bronzovej medaily, keď v súboji proti Česku strelil gól na 4:2. Ten patrí medzi výkladné skrine nášho hokeja, veď zábery ako miešal s pukom pred gólmanom Tomášom Vokounom, už sú legendárne.
V tomto období sa dočkal veľkého okamihu aj v osobnom živote. V apríli sa mu totiž narodil syn Lucas, ktorý zdedeil po ňom športové gény. Lucas sa dal na dráhu futbalistu a zdá sa, že má tiež našliapnuté na veľkú kariéru. Ako 18-ročný je už totiž stabilnou súčasťou prvého tímu AS Trenčín.
Výluka na Slovensku, zbabraná olympiáda
Zásadný zlom v Paľovej kariére nastal v roku 2004, keď profiligu zahatila výluka. Celý ročník 2004/2005 tak odohral v trenčianskej Dukle, kde vytvoril hrozivý útok spolu s Mariánom Hossom a Mariánom Gáboríkom. Pamätné zostalo semifinále proti Slovanu, ktoré prinieslo mnoho vášní ako na ľade, tak aj na tribúnach.
Demitra ešte v NHL odohral päť sezón v troch rozličných kluboch - Los Angeles, Minnesota, kde sa stretol s Mariánom Gáboríkom, a vo Vancouveri. Práve tam sa v roku 2010 konala olympiáda, takže Demitra sa tam cítil prakticky ako doma.
Slovenský výber vedený trénerom Jánom Filcom prišiel do Kanady s najsilnejším možným tímom, a tak nečudo, že sa hráči s dvojkrížom na hrudi netajili smelými ambíciami. Po výbornom úvode v skupine, kde sa Demitra preslávil ukážkovým gólom proti Rusku, sa zdalo, že by sme sa mohli tešiť z veľkého úspechu.
V semifinále proti Kanade to mohol byť práve Demitra, koho by celý národ doslova uctieval. V posledných sekundách hry za nepriaznivého stavu 2:3 však nedokázal v sľubnej šanci vyrovnať, a tak sme sa museli uspokojiť len s duelom o tretie miesto.
V ňom však Slováci nepochopiteľne zlyhali. Hoci po dvoch tretinách viedli nad Fínmi 3:1, sériou chýb a najmä vylúčení dostali protivníka na koňa. Severania duel otočili a zvíťazili 5:3. Samotný Demitra po zápase neskrýval frustráciu. „To nás bude, takpovediac, s... do konca života. Nedá sa to opísať. Myslím si, že štvrté miesto nikoho nezaujíma. Byť štvrtý alebo posledný je to isté,“ uviedol po zápase.
Rozlúčka s fanúšikmi
Po sklamaní z olympiády uvažoval nad tým, že zavesí korčule na klinec. Napokon sa rozhodol predĺžiť si kariéru v relatívne stále novej nadnárodnej KHL v drese Lokomotivu Jaroslavľ.
Druhou motiváciou bol fakt, že v roku 2011 sa na Slovensku mali konať majstrovstvá sveta v hokeji. Hoci domáci turnaj nedopadol najlepšie, fanúšikovia Demitrov koniec v národnom drese emotívne prežívali, čo platilo aj v opačnom prípade. Nikto vtedy netušil, čo o pár mesiacov príde...
Na margo tejto tragédie sme odvysielali mimoriadnu reláciu, jej celú verziu si môžete pozrieť na VOYO .
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
