Vlček cítil o to väčší tlak, že to pre Slovensko bola posledná šanca na medailu.
Štvrtá olympijská medaila v kariére Erika Vlčeka je bronzového lesku, pre najúspešnejšieho slovenského rýchlostného kanoistu má však cenu zlata. V novom olympijskom cykle sa dokázal preorientovať z kilometra na 500-ku a v Tokiu potvrdil, že vo veku 39 rokov je stále platnou súčasťou štvorkajaka.
Do slovenskej vlajkovej lode sa tentokrát nominoval až na poslednú chvíľu po internom rozstrele s Csabom Zalkom. Vlček priznal, že to bol veľký nápor na psychiku. „Všetky olympiády boli náročné, no tá tokijská bola niečo extra. Medzi kajakármi bolo päť rýchlych chlapcov, no miesta boli iba štyri. Musel som si obhájiť svoju pozíciu v internej kvalifikácii s mojim dobrým kamarátom Csabom Zalkom, čo bolo veľmi ťažké. Som rád, že som napokon sedel v bronzovej lodi ja. Cítil som väčší tlak, pre slovenskú výpravu to bola posledná šanca získať medailu v Tokiu. Verili sme, že ak nespravíme chybu, vybojujeme bronz, Nemci a Španieli sú niekde úplne inde. Káštvorka je veľmi náročná disciplína, rozhoduje sa v centimetroch,“ uviedol po návrate z Tokia.
Desaťnásobný majster sveta považuje za dobrý krok, že na základe rozhovorov s trénerom Petrom Likérom sa rozhodol presedlať na päťstovku. Oslavy bronzu si užil priamo v japonskej metropole i v komárňanskej lodenici spolu s fanúšikmi.
„V Tokiu nebolo na oslavy príliš veľa času, no po absolvovaní mediálnych aktivít a rozhovoroch sme si pripili s členmi slovenskej výpravy, ktorí boli v tom čase ešte v Tokiu. Dostali sme darčeky a maskotov, bolo to veľmi milé. Nechceli sme ísť domov veľmi zničení. pretože nás ešte čakalo balenie a dlhý let. Veľmi milo ma prekvapilo, koľko fanúšikov nás privítalo v Komárne, veľa z nich sledovalo naše jazdy v priamom prenose,“ dodal pre TASR Vlček.
Oslavy v Komárne si užil aj Adam Botek, pre ktorého to je prvá olympijská medaila. „Považujem za dobrý krok, že v roku 2019 som dal prednosť štvorkajaku. V K2 som vtedy súťažil po boku Petra Gelleho a nebolo ľahké mu povedať, že naše cesty sa rozídu. Som rád, že aj on štartoval v Tokiu, hoci v K1 na 1000 m. Teraz si užijem trochu voľna v kruhu rodiny, potom by sme mali začať s prípravou na septembrové MS v Kodani.“
Aj Samuel Baláž vybojoval olympijský kov hneď pri svojej premiére pod piatimi kruhmi. V K2 na 1000 m s Botekom nepostúpili do A-finále a skončili na desiatom mieste, „háčik“ slovenskej káštvorky sa však cez to rýchlo preniesol.
„Nebral som to ako nejakú tragédiu, lebo naša priorita bola K4. Hovoril som chalanom, že musíme ísť vo finále svoju jazdu a nebudem sa sústrediť na nikoho iného. V cieli som sa začal hneď tešiť. Erik ma trochu krotil, že to ešte nie je v suchu, no keď som videl na tabuli, že svietime na treťom mieste, bol to super pocit.“
Myšák bol na OH 2016 v Riu de Janeiro členom strieborného štvorkajaku, teraz rozšíril svoju zbierku o bronz. Má pre neho o to väčšiu cenu, že sa dokázal vrátiť medzi kajakársku špičku po dvoch operáciách ramena.
„Päťstovka je oveľa rýchlejšia a kratšia, človek nemôže spraviť ani jednu chybu, lebo z medailového umiestnenia môže byť piate alebo šieste miesto,“ priznal odchovanec nováckej kanoistiky. Tokijský úspech ocenil aj prezident Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Anton Siekel: „Káštvorka opäť potvrdila, že sa vie výborne pripraviť na olympijské hry, bronz je krásny výsledok.“
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
