V rozhovore sa priznala, že pred finále napísala mužovi, že nech sa stane hocičo, najväčšie zlato už má doma.
Strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková si oslavy olympijského zlata v trape užije len chvíľku, myslí už totiž na ďalšiu disciplínu.
Slovenská olympionička sa po pretekoch netešila iba zo zlatej medaily, hrial ju aj svetový rekord, ktorý vytvorila v kvalifikácii. Jej prvými gratulantmi boli manžel a dvaja synovia.
Rehák Štefečeková vybojovala pre slovenskú výpravu prvý cenný kov na hrách v Tokiu. V rovnakej disciplíne získala striebro v roku 2008 v Pekingu i v roku 2012 v Londýne.
„Zajtra ráno znova vyjde slnko a čaká nás tréning v mixe. Ale to, že som zlatá, tu zostane navždy. Veľmi sa teším, že som už telefonovala domov s mojimi chlapmi a myslím si, že majú pekné ráno, keďže už o ôsmej pijú šampanské a tešia sa. Je radosť robiť ľuďom radosť. Deti boli ešte ospalé, ale starší syn sa tešil. Ale mne už včera posielali motivačné videá. A aj som už pred finále písala mužovi, že nech sa stane hocičo, najväčšie zlato už mám doma," uviedla slovenská reprezentantka po pretekoch.
V šesťčlennom finále trafila Rehák Štefečeková 43 z 50 terčov a v novom systéme súťaže stanovila olympijský rekord.
„Bolo mi to také smiešne. Janka Špotáková je moja najvernejšia fanúšička a prechádzala tu so mnou každú jednu položku. Vždy bola niekde na boku a ukazovala mi rôzne srandovné posunky, aby ma udržala v strehu. A keď som minula ten piaty terč, tak som si povedala, že 'wau', tu sa dá aj pochybiť. Ale vedela som, že nejaké chyby prídu. Tešila som sa hlavne z toho, že po tej chybe neprišli ďalšie dve, tri, štyri, tak, ako to ja obľubujem. Takže som rada, že sa mi to podarilo udržať. Pre mňa to bolo veľmi dobré finále."
Slovenská reprezentantka postúpila do finále z prvej priečky v novom svetovom rekorde 125 bodov. Ako prvá strelkyňa v histórii dosiahla v eliminácii maximálny nástrel a prekonala výkon 123 Fínky Satu Mäkeläovej-Nummelovej z marca 2019.
„Ja som si po kvalifikácii povedala, že mi už nikto nezoberie svetový rekord a keď ho aj niekto vyrovná, tak stále tam bude moje meno. Pre mňa to bolo podstatné. Ja som od finále nemala očakávania, len som si hovorila, aby som nerobila nič inak, ako v kvalifikácii," uviedla Rehák Štefečeková.
Slovenská olympionička sa vo finále tešila zo zlata predčasne, no potom musela trafiť ešte raz. „Ja som to mala inak spočítané, už pred predposledným terčom som si myslela, že už som olympijská víťazka, ale až keď som dostrieľala, som videla, že to bolo len o jeden terč. Ani tréner sa hneď netváril tak, že som už vyhrala. Preto som sa sústredila na to, aby som trafila posledný terč. Ale ja sa nikdy neteším dopredu, u nás to je zradné."
Čerstvá olympijská víťazka sa tesne po pretekoch ešte neoddala emóciám, slzy šťastia sa jej liali po tvári až na medailovom ceremoniáli.
„Je to skvelý pocit, ale sú to také isté preteky ako aj iné, len mediálne známejšie. Ja viem, že to znie čudne. Ale som rada, že som potešila ľudí," dodala na záver čerstvá olympijská víťazka.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo