Jej jedinečný herecký talent objavili legendárni herci, ktorí sú už s ňou v hereckom nebi.
Slovensko sa dnes rozlúčilo s ďalšou hereckou legendou. Posledná rozlúčka so Zdenou Gruberovou sa konala v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave.
Významná slovenská herečka a dlhoročná členka Činohry SND zomrela v stredu 18. januára vo veku 83 rokov. "Takmer 45 rokov bola neodmysliteľnou súčasťou našej prvej činohry, jej významnou predstaviteľkou, jedným z najvýraznejších svietiacich drahokamov v mozaike veľkých osobností slovenského herectva," uviedol generálny riaditeľ SND Marián Chudovský, ktorý v smútočnom prejave priblížil cestu zosnulej umelkyne k herectvu, jej lásku k poézii.
Spomenul i objaviteľa Františka Dibarboru a Júliusa Pántika, prvé herecké kroky Z. Gruberovej na scéne profesionálneho divadla v Martine až po angažmán v SND, ktorého súčasťou sa stala 1. septembra 1954.
Chudovský predstavil Gruberovej tvorbu po nástupe na našu prvú scénu po boku skúsených hereckých autorít. Za jej veľké herecké domény, ktoré využila pri stvárnení postáv, označil lyrickosť prejavu, jemnocit i pestrú citovú variabilitu.
V SND stvárnila 90 postáv
"Vážila si, že sa do SND dostala v tej najkrajšej divadelnej ére, že mala to šťastie umelecky rásť pri najväčších osobnostiach slovenského divadla, že sa mala od koho učiť herectvu i disciplíne. Jej prvým hereckým partnerom bol Karol Machata, neskôr Štefan Kvietik, Leopold Haverl, Ivan Mistrík," doplnil na margo herečky, ktorá sa od postavy k postave prepracúvala k zložitejším charakterom.
Pripomenul tiež veľkú spoluprácu Gruberovej s režisérom Jozefom Budským. "Stala sa herečkou vyhľadávanou a hojne obsadzovanou nielen v divadle, ale aj vo filme, televízii a rozhlase."
Zdena Gruberová stvárnila na javisku Činohry SND do konca roka 1998 deväť desiatok postáv - tragické i dramatické, ale aj plné iskrivého zvonivého smiechu. V Shakespearovi Júliu, Oféliu, Hermiu, Regan, ako aj jednu z Veselých paní z Windsoru, vytvorila psychologickú štúdiu Maggie v Millerovej hre Po páde, zažiarila ako Linda v jeho hre Smrť obchodného cestujúceho, bola skvelou Evou v Madáchovej Tragédii človeka, Anti v Karvašovej hre Antigona a tí druhí, princeznou Eboli v Schillerovom Donovi Carlosovi aj Stellou v dráme Električka zvaná túžba T. Williamsa.
"Divadelnosť svojho prejavu dosahovala vo veľkej miere aj premenlivosťou slovného prejavu, jeho rýchlosťou, kvantitou jeho odtieňov i hlasových výšok. Od počiatku svojej kariéry vedela prirodzene a zrozumiteľne artikulovať a pritom v momente zmeniť dynamiku i intonáciu reči bez straty pointy, myšlienky či zrozumiteľnosti," upozornil generálny riaditeľ SND na veľkú devízu "jemnej noblesnej dámy našej prvej scény, korektnej javiskovej partnerky, umelkyne s ušľachtilým srdcom".
"Jej poslednou premiérovanou postavou na scénach činohry bola signora Flora v Pirandellovej hre Každý má svoju pravdu," dodal ku kariére herečky, ktorá z vlastného rozhodnutia odišla z divadla a utiahla sa do súkromia po tragickej smrti syna. "S tým sa napriek veľkej opore, ktorú mala v milujúcom manželovi, nikdy celkom nevyrovnala. Po prežití mnohých životov na javisku, túžila žiť už len ten svoj."
Divadelné herectvo a celý rad postáv v podaní "jedinečnej, osobitej, na javisku vždy sugestívnej herečky" pripomenul i riaditeľ Činohry SND Roman Polák. "Bola súčasťou premeny a vývoja nášho divadla v rôznych spoločensko-politických etapách a vždy si zachovala charakter ľudský i občiansky. Od naiviek sa prepracovala k postavám dramatickým a vyvažovala ich postavami komediálnymi," uviedol s tým, že umelkyňa prežila doby vrcholov i pádov. "I to je život herca - obdobia vypätého záujmu o ich tvorbu i časť útlmu, ale nikdy nerezignovala. Je pre nás príkladom, že uspokojenie sa samých so sebou je cesta k umeleckému vyprázdneniu. Umelecká tvorba je neustály boj s našou schopnosťou posúvať sa v chápaní komplikovanosti života a v schopnosti preniesť to pochopenie vo svojej tvorbe k divákovi."
Za veľkú hereckú divu, ktorá v rozhlase a televízii vytvorila široký register postáv, označil Zdenu Gruberovú generálny riaditeľ verejnoprávnej televízie Václav Mika. "Jej citlivá duša nemala rada teoretizovanie, radšej hrala a recitovala. Do sŕdc rozhlasových poslucháčov sa zapísala aj svojimi pravidelnými veršami a, samozrejme, aj skvelými rozprávkami pre najmenších," doplnil k herečke, ktorú si diváci budú pamätať z filmových a televíznych titulov ako Kapitán Dabač, Smrť prichádza v daždi, Červené víno, Veselé panie z Windsoru a mnohé ďalšie. "Posunuli ju do kategórie zlatej slovenskej hereckej generácie."
Legendárnej herečke vzdali poklonu mnohí jej kolegovia a kolegyne. Medzi nimi Emília Vášáryová, Zuzana Kronerová, Dušan Jamrich. "Veľkorysej a noblesnej kolegyni" sa poďakovala aj Božidara Turzonovová, ktorá zarecitovala verše syna zosnulej herečky Tomáša. Svojou spomienkou a poďakovaním prispel František Kovár: "Hlboko sa skláňam pred tvojím hereckým umením. Vedela si rozkryť vnútro svojich postáv, spolu s tebou sa divák smial alebo plakal, nenávidel, ľúbil, a cez teba mohol nahliadnuť do hĺbky komplikovanej ľudskej duše."
Súčasťou poslednej rozlúčky so Zdenou Gruberovou boli ukážky z diel, v ktorých účinkovala. V závere smútočného aktu znela pieseň My Way od Franka Sinatru.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
