So sociológom z agentúry Focus sme rozobrali víkendové župné voľby.
Slováci dokázali cez víkend prekresliť politickú mapu. Vládny Smer,
ktorý v regiónoch roky šéfoval, stratil štyri kraje. Nenaplnili sa ani
obavy z rastúcej ĽSNS, ktorá sa môže baliť aj so svojím predsedom
Marianom Kotlebom z Banskej Bystrice. Navyše po celom Slovensku získali
len dve poslanecké kreslá. Víťazom regionálnych volieb sa tak viac menej
stala pravicová koalícia a nezávislí kandidáti.
Výsledky župných volieb sú známe. Ako ich v globále hodnotíte?
Určite musím použiť slovo prekvapenie. Do istej miery ide o víťazstvo opozičných strán a málokto predpovedal, že Smer stratí toľko županov, ale aj jednotlivých župných poslancov. Dôležitým signálom je aj zúčtovanie sa voličov s Marianom Kotlebom, ktorí neprijali jeho víziu kraja. Dokonca protifašistická agenda výrazne mobilizovala voličov v Banskobystrickom kraji, kde účasť bola až nad 40 percent. Toto sú moje základné lajtmotívy týchto volieb.
Čo považujete za najväčšie prekvapenie?
Hovorí sa veľa o Bratislavskom, Žilinskom, Trnavskom či Prešovskom kraji, ale pre mňa je najväčším prekvapením Košický kraj a prehra pána Rašiho, aj keď veľmi tesná, s pánom Trnkom.
Tieto voľby ukázali, že Smer preferenčne padá
Regionálne voľby sú často predzvesťou veľkej politiky, preto sa pozrime na jednotlivé strany. Čo je hlavnou príčinou, že vládny Smer takto padol?
Príčin je viacero a skôr, ako k ním prejdem, tak si treba uvedomiť, že hovoríme o dvoch rôznych volebných systémoch. V prípade regionálnych volieb ide o väčšinový systém, čo znamená, že víťaz berie všetko. V parlamentných voľbách sa používa pomerný systém, čo znamená, že sa spočítajú všetky hlasy a pomerovo sa vypočíta výsledok. Samozrejme, nezľahčoval by som to, že ide o iný volebný systém.
A k dôvodom, Smer sa spoľahol na overených kandidátov a neuvedomil si, že sú vo funkciách už dlho, niektorí až od roku 2001. Títo kandidáti mali relatívne silné voličské zázemie, ale nedokázali prilákať ďalších voličov. To znamená, že ako náhle stúpla účasť, tak neboli schopní získať ďalšie hlasy, a to je druhým dôvodom prehry Smeru.
Nesúvisí s tým aj veľká politika, kde sú nedoriešené kauzy, robili sa protikorupčné pochody atď.?
Nedá sa vylúčiť ani tento dôvod a viac menej o ňom hovoria aj opozičné strany, ktoré tieto voľby postavili do polohy referenda o Smere. Dôležitý bol aj protifašistický motív, ktorý silno mobilizoval ľudí. A keď už prišli k voľbám, aby vyjadrili svoj názor, že sa má Slovensko vyvíjať demokraticky, tak pravdepodobne z väčšej miery podporili aj kandidáta opozície, pretože zároveň nesúhlasia s vládnou politikou.
Padla nastupujúca generácia politikov Smeru - Richard Raši v Košiciach a Juraj Blanár v Žiline. Čo to môže urobiť so stranou?
Úprimne, neviem sa k tomu veľmi vyjadriť, lebo Smer si musí sám zhodnotiť tieto voľby a stanoviť si stratégiu primárne pre parlamentné, prípadne komunálne či prezidentské. Je však zjavné, že dnes je na zostupnej trajektórii. To znamená, že zo 44 percent v roku 2012, padol na 28 percent a zdá sa, že ani po posledných parlamentných voľbách nedokázal túto tendenciu zvrátiť. Otázne je, či to dokážu zastaviť nejakými personálnymi zmenami. Lebo ak Smer budú naďalej reprezentovať ľudia, ktorí neboli úspešní v regionálnych voľbách, tak sa nedá očakávať, že zvrátia klesajúci trend.
Aká by mala byť reakcia Smeru?
Každopádne by tieto voľby nemali prehliadnuť a mávnuť nad nimi rukou. Najdôležitejšie bude, ako to príjmu ich voliči a strana by si mala odmerať, čo sa naozaj stalo. Či voliči neprišli preto, lebo nemali dôveru ku kandidátom alebo to bolo z ľahostajnosti, keďže mali pocit, že ich kandidát je tak silný, že ho netreba podporiť. V konečnom dôsledku som sám zvedavý na reakciu Smeru, ako vyhodnotí tento volebný výsledok.
Očakávate, že sa tento výsledok prejaví aj na preferenciách strany?
Môže to byť vzpruha pre časť opozičných voličov, ktorí nemali nádej, že existuje alternatíva k súčasnej vláde. Treba si ale uvedomiť, že stranícke preferencie sú niečo iné ako preferencie konkrétnych osobností, v tomto prípade županov. V preferenciách to nikdy nie je tak, že zrazu sa udejú výrazné skoky. Pohyby sú skôr pozvoľné a je potrebné sledovať trendy. Sám som zvedavý, ako neúspech Smeru vyhodnotia jeho voliči.
Opozícia kritizovala jednokolovú voľbu, a nakoniec vďaka nej najviac získala
Dotkol by som sa aj druhej vládnej strany SNS, ktorá chcela ísť pôvodne sama vo všetkých krajoch, aby si otestovala svoju silu. Napokon pre rôzne okolnosti išli národniari s vlastnými kandidátmi na županov len v štyroch krajoch. Ich výsledky, Bratislava - 0,4%, Žilina - 2,7%, Prešov - 2,2% a Košice 2,3%. To vyzerá na dosť veľký prepadák.
Toto nebolo do istej miery dobré rozhodnutie, pretože elektorát Smeru a SNS sa navzájom prekrýva. Preto si myslím, že veľká časť voličov SNS sa zachovala racionálne a podporili radšej silnejšieho kandidáta, teda kandidáta Smeru. Treba pripomenúť, že SNS sa ešte na konci minulého roku pohybovala na úrovni 13-14 percent, dnes je to 8 percent. Stratila pod vplyvom rôznych káuz a vládnej krízy, z ktorej nedokázala nič vyťažiť. Preto, ak sa SNS nechce dostať do zóny ohrozenia, tak musí hľadať spôsoby, ako stabilizovať svoju voličskú základňu.
Koalícia pre tieto voľby presadila jednokolovú voľbu, ktorá bola od opozície dosť kritizovaná. Vyzerá to tak, že sa im táto zmena vypomstila.
Je to paradoxné, že opozícia kritizovala jednokolovú voľbu, a nakoniec vďaka nej najviac získala. V prípade dvojkolovej voľby by zisky opozície nemuseli byť až tak vysoké, pretože by sa vytvoril priestor na spájanie. Smer teda nesprávne predpokladal, že sila jeho kandidátov, aj podľa výsledkov prvého kola spred štyroch rokov, je výrazná.
Voľby boli poznačené aj bojom proti extrémizmu. Napokon v Banskej Bystrici Marian Kotleba prehral, v Nitre skončil Uhrík na treťom mieste. Dá sa to považovať za prehru ĽSNS alebo len potvrdili svoj preferenčný strop?
Každopádne je to prehra. Ide o prvý signál, že strana kontinuálne nestúpa z pohľadu volebných úspechov. Prvý úspech prišiel v roku 2013, kedy sa Marian Kotleba stal županom a potom v parlamentných voľbách, kedy ĽSNS získala 8 percent. Čiže doteraz sa viezli na vlne postupného vzostupu. To, že neobhájili post župana v Banskej Bystrici je jedna vec, ale rovnako dôležitým faktom je aj to, že postavili enormné množstvo kandidátov na poslancov a prekrúžkovali sa len dvaja, a to pán Kotleba a pán Uhrík. Takže aj z tohto pohľadu je to výrazná prehra. Na druhej strane si nemyslím, že tento neúspech bude automaticky znamenať pokles ich preferencií.
V ostatných krajoch získali ich kandidáti, ktorí nie sú až tak známi, od troch do osem percent. Kopírujú tieto číslo ich silu v regiónoch, resp. nevolia voliči ľudí ale značku?
Napríklad v Prešove, kde sme robili aj my prieskumy, sa tie čísla ťahali aj k 10 percentám. Primárne si ale myslím, že je to o sile značky. Bolo teda viac menej jedno, kto kandidoval a voliči ĽSNS ho identifikovali primárne len na základe značky. Toto bolo obava mnohých aj pri poslancoch, že voliči budú krúžkovať práve predstaviteľov ĽSNS.
Volič zväčša krúžkuje kandidáta na župana a na poslanca z rovnakého politického tábora. Pri voličoch ĽSNS na to nestalo. Napríklad v spomínanom Prešove mal kandidát na župana 8 percent, ale kandidáti na poslancov skončili hlboko v poli porazených. Prečo vznikla taká disproporcia?
Toto je veľmi zaujímavé, ale je veľmi ťažko na to odpovedať bez podrobných dát. Samozrejme, je to prekvapujúce a nepredpokladal by som, že tam bude až takáto disproporcia. Čo to teda znamená? Voliči ĽSNS vôbec nevolili poslancov? Tak toto nepredpokladám. Skôr sa prikláňam k tomu, že krúžkovali poslancov z iného politického tábora.
Trend nezávislých kandidátov sa ukázal v plnej sile
Od porazených prejdime k víťazom. Pravicová koalícia o takýchto výsledkoch nemohla ani snívať. Čo je príčinou jej úspechu?
Tie faktory som už čiastočne spomínal. Určite je to vyššia volebná účasť, ktorá išla v prospech opozičných kandidátov. Druhým dôvodom bola vizitka pre vládnucu politiku a hlavne pre vládny Smer. Samozrejme, musím spomenúť aj jednokolovú voľbu, ktorá paradoxne Smeru neprospela a pomohla opozičným kandidátom. V neposlednom rade dôvodom bolo aj to, že vo viacerých krajoch kandidovali dlhoroční župani.
OĽaNO získalo dvoch županov, SaS a mimoparlamentné KDH po jednom. Rovnaká otázka ako pri predošlých stranách, prejaví sa to aj na ich preferenciách?
Nemyslím si, že to bude okamžite znamenať nejaké premiešanie poradia. Treba si uvedomiť, že išlo o spoločných kandidátov a ich úspech záležal na tom, že netrieštili sily.
Okrem toho, že sa rozprávame o úspechoch a neúspechoch strán, v župných parlamentoch sedí väčšina nezávislých poslancov. Zrejme to potvrdzuje trend odvracania sa ľudí od straníckych štruktúr.
Do veľkej miery ide o komunikačnú záležitosť. Poznáme ľudí, ktorí dlhodobo pôsobili v politike ako straníci a teraz sú nezávislí. Takže označenie sa za nezávislého ako keby napomáhalo tomu, že títo kandidáti nie sú vnímaní až tak kontroverzne. Keď sa v prieskumoch pýtame, či by ľudia chceli za primátora skúseného politika alebo nezávislého občianskeho aktivistu, tak väčšina ľudí ide po nezávislých. Ako keby to bolo zárukou toho, že úrad dokážu viesť nekorupčne a transparentne.
Moratórium na prieskumy nepovažujem za dobrú vec
Ešte by som sa dotkol prieskumov, na ktoré opäť platilo dvojtýždňové moratórium. Skúmali ste nálady voličov aj po tomto dátume?
My osobne nie. V sobotu sme zaznamenali jeden prieskum, ktorý bol robený v čase moratória. Som rád, že tento prieskum bol zverejnený, lebo ukázal, že ani tesne pred voľbami ešte neviete definovať víťaza. (Podľa prieskumu, ktorý zverejnila agentúra AKO, mal vyhrať Milan Ftáčnik, pozn. red.). Hlavne v takom kraji, akým bol Bratislavský, kde boli štyria favoriti a nakoniec sa to spektrum rozšírilo na päť mien. Minimálne by som upozornil na pozíciu pána Mrvu, ktorý sa v spomínanom prieskume ocitol na dvojciferných číslach. Napokon to potvrdili aj samotné voľby, kde sa stal relevantným kandidátom.
Ešte by som rád doplnil, že prieskumy sú fotkou reality v danom čase, kedy sa prieskum vykonával. Prieskum však nedokáže zachytiť budúce správanie a rozhodovanie sa voličov. Moratórium preto nepovažujem za dobrú vec.
Hlavne je nezmyselná tá dĺžka, keďže pri takýchto voľbách sa volič rozhoduje oveľa neskôr ako napríklad pri parlamentných, kde už má nejakú dlhodobú preferenciu.
Treba si uvedomiť, že voľby do VÚC budú ľudia vždy označovať ako menej významné v porovnaní s voľbami do parlamentu alebo do komunálu. Na druhej strane sa ukazuje, že keď sa postaví dobrá téma a ide o niečo, ako v týchto voľbách, tak ľudia k tým volebným urnám prídu.
Martin Slosiarik rozhovor autorizoval.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
