Slovensko má viac europoslancov ako by podľa výpočtov malo mať, na platy europoslancov ide len šesť percent z rozpočtu Únie a žiadne hriankovače nie sú zakázané.
Predávať sa môžu len rovné uhorky
Európska únia nám prikázala predávať len konkrétne zakrivené uhorky. Tento mýtus je azda jeden z najstarších a najrozšírenejších. Vyvolal paniku medzi obchodnými reťazcami a poľnohospodármi, ktorí sa báli, že väčšina ich úrody vyjde navnivoč. Nie je to však pravda.
Je fakt, že v roku 1994 Európska únia začala riešiť najvyššiu triedu uhoriek. Cieľom bolo, aby všetky krajiny predávali rovnako kvalitné uhorky a nastavili sa ich štandardy. Všetky nariadenia ale v roku 2009 Únia zrušila.
Túto normu si dokonca vyžiadali samotní obchodníci. "Regulácia pomohla napríklad tomu, že do prepravky sa zmestí presný počet uhoriek. Pokiaľ sú zakrivené, je ich tam menej a môžu sa poškodiť či obiť. Únia vlastne žiadne uhorky nezakázala, iba ich rozdelila do akostných tried, aby sa s nimi lepšie pracovalo," vysvetlila Európska komisia.
Zakážu nám hriankovače, varné kanvice a fény
Tento mýtus prišiel krátko po tom, čo sa začali šíriť fámy, že Únia zakáže vysávače. Únia sa totiž začala zaoberať faktom, že až 27 percent emisí CO2 pochádza z domácností, a teda aj zo spotrebičov, ktoré denne používame.
Snahou teda nie je spotrebiče zakázať, ale regulovať ich energetickú spotrebu. Pri vysávačoch sa to napríklad podarilo. Ľudia si kupujú vysávače s rovnakým sacím výkonom, ale s menším energetickým výkonom, ako to bolo pred zavedením regulácie. Ide o tzv. smernicu o ekodizajne z roku 2009. Okrem toho, že má šetriť životné prostredie, šetrí aj peniaze minuté na energiu.
Smernica prikázala výrobcom, aby na spotrebiče nalepili nálepku s informáciou o energetickej náročnosti- trieda A+ až D. Spotrebiteľ sa na základe toho môže rozhodnúť, aký hriankovač, varnú kanvicu či fén si kúpy. Žiadne zakázané nie sú.
Najviac peňazí z európskeho rozpočtu ide na platy europoslancov a úradníkov
Keď sa hovorí o europoslancoch, najčastejšie sa skloňuje slovo plat. Mnohí vnímajú Európsku úniu ako veľkú byrokratickú mašinu, v ktorej úradníci zarábajú tisíce eur. Ľudia tak môžu mať pocit nespravodlivosti, že z ich peňazí si niekto žije na vysokej nohe.
Skutočnosť je však taká, že administratíva a platy tvoria len pár percent z celého rozpočtu Únie. Rozpočet na tento rok ráta s vyše 160 miliardami eur. To, na čo Únia míňa peniaze je rozdelené do základných kapitolov: inteligentný a inkluzívny rast, konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť, hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, udržateľný rast: prírodné zdroje, bezpečnosť a občianstvo, globálna Európa a administratíva.
Posledný rozpočet Únie vyčlenil na administratívu 9,94 miliardy eur, teda šesť percent zo všetkých výdavkov.
Diktát Bruselu a veľkých štátov
Nízka volebná účasť Slovákov v eurovoľbách môže súvisieť aj s tým, že mnohí majú pocit, že Slovensko nemá v Európe žiaden hlas. Veľké krajiny ako Nemecko a Francúzsko majú silný vplyv a pri všetkých dôležitých otázkach malé krajiny prehlasujú. Zmysel by to možno na prvý pohľad mohlo dať, ale štruktúry Únie s tým rátali už pri vzniku. Slovensko ani naši susedia menejcenní nie sú.
Ustálil sa už pojem Bruselský diktát, ktorý hanlivo odkazuje na predstavu, že Únia nám núti nariadenia a zákony, ktoré v skutočnosti Slováci nechcú. Pozrime sa teda, ako vyzerá rozhodovanie v Únii.
Legislatívu schvaľuje Európsky parlament a Rada Európskej únie, v ktorej sú zastúpené všetky členské krajiny. Iniciatívy, ktoré predloží Európska komisia konzultuje so zainteresovanými stranami a posudzuje ich vplyv. Do pripomienkového konania sa ale môžu zapojiť aj občania. Môžu tak urobiť na webovej stránke - https://ec.europa.eu/info/consultations_sk.
Vnútroštátne parlamenty môžu formálne vyjadriť výhrady k návrhom, keď sa domnievajú, že dotknutá záležitosť sa dá lepšie riešiť na vnútroštátnej než na európskej úrovni.
Legislatívne návrhy Komisie následne posudzuje parlament a Rada a môžu aj presadiť zmeny. Keď sa dohodnú na finálnom znení návrhu, parlament hlasuje. Ak sa nedohodnú, návrh ide do druhého čítania a tam sa znova diskutuje a prijímajú sa pozmeňováky.
Malé krajiny majú výhodu
Ak sa ani vtedy nedohodnú, zvoláva sa zmierovací výbor, ktorý sa pokúsi nájsť riešenie. V tomto záverečnom štádiu môžu legislatívny návrh zablokovať Rada aj Parlament. Zasadnutia Európskeho parlamentu a niektoré zasadnutia Rady je možné sledovať naživo.
Okrem toho, menšie krajiny majú v Únii výhodu. Počet europoslancov sa vypočítava podľa počtu obyvateľov. Slovensko ich má však viac. Podľa čísel ich by malo mať osem, no máme štrnásť zástupcov.
Slovensko má svojich zástupcov v každom orgáne Únie. Práve v parlament, cez ktorý zákony prechádzajú sedia priamo volení poslanci. To, aké zákony sa budú prijímať teda z veľkej miery závisí od toho, koho si zvolíme. Poslanci zvyčajne nehlasujú len podľa štátnej príslušnosti, ale podľa tej straníckej.
Rozhodovanie v Únii je teda vecou kompromisu, diskusii a rokovaní a nejde o diktát.
Existuje aj ustanovenie o tzv. Blokačnej menšine, to znamená že ak sa niekoľko štátov spojí, aj keď majú menšinu, môžu rozhodnutie zablokovať.
Po voľbách sa znova spustí migračná vlna a kvóty budú povinné
Európska komisia považuje tento hoax za jednoznačný nezmysel. Ako vysvetľuje hovorkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludvíková, migračná vlna sa nedá zdržať alebo spustiť, dá sa len regulovať a čiastočne predvídať.
"Európska komisia pomáha štátom zvládať migráciu pomocou legislatívy. Od roku 2015 ich bolo predložených niekoľko, všetky musia byt schválené Európskym parlamentom, a čo je najdôležitejšie, musia sa na nich zhodnúť aj všetky členské štáty. Opatrenia, ktoré Komisia priniesla, posilňujú ochranu vonkajších hraníc Únie. Agentúra FRONTEX sa pretransformovala na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž s posilneným rozpočtom a vyšším množstvom ľudí, ktorí môžu okamžite ale aj dlhodobo pomáhať," hovorí Ludvíková.
Okrem toho, vyčlenila Únia viac peňazí na riešenie problémov na mieste ich vzniku, čo aj slovenská vláda žiadala.
"Čo sa týka kvót, nechystá sa žiadne také opatrenie. Aj vďaka tomu, že s kvótami nesúhlasia niektoré členské štáty. Toto je príklad toho, že Únia nediktuje. Na ňou navrhovaných pravidlách sa musia zhodnúť všetci jej členovia," dodáva Ludvíková.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
