Nevieme presne, koľko ľudí je infikovaných covidom. Letná vlna udrela rýchlo a nečakane, no testovanie na Slovensku je limitované. Na PCR test sa dostanete už len po odporúčaní lekárom. Ostatní majú k dispozícii domáce antigénové testy. Analytici pri výpočte reálneho počtu nakazených vychádzajú najmä zo zahraničných štatistík.
Napríklad vo Veľkej Británii urobil štát prieskum medzi domácnosťami. Vďaka tomu zistili, že v polovici júla bolo covidom nakazených 3,5 milióna ľudí. Infikuje sa tam teda každý osemnásty človek. Z týždňa na týždeň stúpajú počty o tridsať percent.
Epidemiologička Henrieta Hudečková potvrdzuje, že nakazených na Slovensku je oveľa viac, ako sme schopní zachytiť testami. Mnohí podľa nej ani nemusia vedieť, že majú covid.
V štatistikách, ktoré zverejňuje Národné centrum zdravotníckych informácií, sú zahrnuté PCR testy a len časť domácich antigénových testov. Ak sa človek otestuje samotestom, vyjde mu pozitívny výsledok a s príznakmi sa obráti na lekára, ten je povinný hlásiť štátu jeho infekciu. Hudečková pripomína, že covid je infekčné ochorenie a lekári sú povinní hlásiť pozitívne prípady, aby hygienici mohli začať epidemiologické šetrenie. Nie každý pozitívny sa však na svojho lekára obráti, hoci by mal. To znamená, že do štatistík sa nedostanú všetci, ktorí mali pozitívny domáci antigénový test.
Z týchto všetkých informácií zatiaľ vychádza, že na Slovensku je denne zachytených zhruba tisíc prípadov. Podľa analytikov z projektu Dáta bez pátosu však máme týždenne stotisíc infikovaných, čo je v priemere zhruba 14-tisíc ľudí denne. Štát podobné odhady nerobí.
„Modely nakazených už nerobíme, pretože je to nemožné vypočítať. Vstupujú do toho nové faktory ako zaočkovanosť a prekonanie ochorenia. Ochranný efekt vakcín klesá v čase a je ďaleko odlišný od vakcíny k vakcíne. V čase klesá aj ochranný efekt po prekonaní. Mnohí ľudia sú očkovaní a boostrovaní rozličnými vakcínami, niektorí z nich aj covid prekonali. Dostávame sa tak do prostredia nespočetných kombinácií a modelovanie infekčnej krivky je v takomto prostredí už nemožné. Takisto nie je v tejto chvíli možné ani povedať, koľko ľudí je aktuálne infikovaných mimo tých, ktorých zachytí systém,“ hovorí epidemiológ Martin Pavelka z ministerstva zdravotníctva.
Západná Európa už zaznamenáva pokles vlny. Na Slovensku je trend zvyčajne oneskorený o niekoľko týždňov. Znamená to, že sa k vrcholu ešte len blížime. Analytici upozorňujú, že na zverejnených číslach to zrejme neuvidíme, pretože štát nemá v úmysle meniť testovaciu stratégiu. Naďalej sa tak do štatistík dostanú len tí, ktorí sa obrátili na svojho lekára.
Vrchol letnej vlny uvidíme skôr vo výpadku služieb pre nedostatok personálu. Problémy už napríklad majú šoféri autobusov. V Bratislavskom kraji boli odrieknuté niektoré diaľkové linky.
Podľa analytikov a rezortu zdravotníctva sú však dôležité už len počty hospitalizovaných pacientov. V minulých vlnách ich počty stúpali tak vysoko, že nemocnice zastavili plánované operácie a rušili celé oddelenia. Podobná situácia by už nemala nastať. „Zdravotníctvo omikron zvláda a nemala by už nastať situácia, že budeme odkladať plánované zákroky, alebo zatvárať celé oddelenia. Najlepšie to demonštruje štatistika počtu ľudí na JIS-kách. Kým teraz ich ledva máme cez 10, počas vlny dominovanej Alfa variantom sme ich počítali v stovkách. Z COVID-u sa vďaka očkovaniu stalo akceptovateľné ochorenie, ktoré už nemá ničivý dopad na zdravotníctvo, ekonomiku a sociálny život obyvateľstva,“ konštatuje Pavelka.
Podľa prepočtu analytikov z Dáta bez pátosu sa počty pacientov v auguste priblížia tisícke. Dnes je ich 550. Dôležité je, že umelú pľúcnu ventiláciu potrebuje 18 pacientov. Sú to množstvá, ktoré slovenské zdravotníctvo zatiaľ zvláda bez obmedzení.
S podobným vývojom ráta aj epidemiologička Hudečková. Domnieva sa, že čísla pacientov budú na vrchole letnej vlny na Slovensku vyššie ako sú v krajinách s vyššou zaočkovanosťou.
Portugalsko, ktoré zaočkovalo populáciu na vyše 94 percent, má v nemocnici 1140 ľudí. Dvakrát menšie Slovensko by pri rovnakom trende malo zhruba do 600 pacientov. Slovensko má však skoro polovičnú mieru zaočkovanosti oproti Portugalsku. Aspoň prvú dávku má len 52 percent.
Zo súčasného počtu pacientov v slovenských nemocniciach je 60 percent nezaočkovaných. Vakcíny teda aj pri novom subvariante omikronu fungujú ako prevencia pred ťažkým priebehom a smrťou.
Ešte horšie sme na tom s tretími dávkami. Tú má na Slovensku len tretina zaočkovaných. Podľa Hudečkovej sa to podpíše na tom, že ľudia s chronickými chorobami či s oslabenou imunitou budú aj v tejto vlne končiť v nemocniciach. K celoplošným opatreniam podľa nej nesmerujeme.
„Opatrenia sú teoreticky možné, ale nie celoštátne. Viem si skôr predstaviť lokálne opatrenia v okrese alebo v meste. Chcela by som skôr zdôrazniť, aby si ľudia opatrenia uvedomili a správali sa zodpovedne. Prednedávnom som bola v kostole s respirátorom a nebola som jediná. Rovnako si dávam respirátor aj do MHD a do veľkých obchodov. Covid vnímam ako hrozbu, hoci som kompletne zaočkovaná aj prekonaná, ale nechcem to riskovať,“ radí epidemiologička.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
