Na jeseň platil lockdown aj pre zaočkovaných. Podľa lekára to bola chyba.
Premiér Eduard Heger avizoval, že krajina sa môže začať pripravovať na život bez obmedzení. Od marca chce zrušiť režimy OP+, OP, OTP, ktoré rozlišujú, či sú ľudia zaočkovaní, prekonaní alebo otestovaní.
Znamená to, že od marca už nebude záležať na tom, či ste sa dali zaočkovať alebo nie. Pozreli sme sa na to, ako sa vyvíjali opatrenia v troch vlnách epidémie na Slovensku a ako sa spolu s nimi menil záujem o prvé dávky očkovania.
Očkovanie sa vo veľkom spustilo začiatkom roka 2021. Až do leta bol záujem pomerne veľký. Štát očkovanie spustil na etapy podľa vekových kategórií. Čím mladší, tým dlhšie museli na vakcínu čakať. V Bratislave bol záujem taký veľký, že mnohí cestovali do regiónov.
V polovici mája začal platiť nový COVID automat, ktorý prvýkrát zaviedol režim OTP. Niektoré aktivity boli povolené len pre zaočkovaných, testovaných alebo prekonaných. V lete začal záujem o očkovanie klesať. Dôvodom mohli byť dovolenky, ale aj dobrá epidemická situácia. Strach z koronavírusu sa pomaly vytrácal. Všetko zmenil delta variant, ktorý sa šíril najmä v západnej Európe a obavy vyvolával pre vysokú infekčnosť. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský prišiel prvýkrát s nápadom zvýhodňovať zaočkovaných v júli.
Chcel, aby do reštaurácií či iných prevádzok a na hromadné podujatia mohli chodiť len plne zaočkovaní občania. Test už nemal byť vstupenkou. Jeho nápad bol sprevádzaný ostrými koaličnými hádkami a neprešiel.
Situácia sa však na jeseň tak dramaticky zhoršila, že vláda musela sprísniť opatrenia. Zároveň hľadala spôsoby, ako motivovať ľudí k očkovaniu. Popri očkovacej lotérii to skúšali aj cez opatrenia. Koncom novembra prvýkrát zaviedli režim OP. Po prvý raz tak boli v konkrétnych opatreniach zvýhodnení len zaočkovaní a prekonaní. O tomto nápade koalícia niekoľko dní rokovala. Čím bola zmena bližšie k realite, tým aj viac stúpal záujem o očkovanie. Výhody trvali len tri dni.
Vláda prijala 25. novembra lockdown pre všetkých, ktorý bol ostro kritizovaný aj odborníkmi. Čierne okresy, ktoré boli dovtedy na tom najhoršie, ostávali v takmer takých istých obmedzeniach. Okresy, ktoré na tom boli aj vďaka vysokej zaočkovanosti lepšie, museli zaviesť rovnako prísne opatrenia. Práve v období, keď bol zavedený režim OP, badáme zvýšený záujem o očkovanie. Mohla k tomu prispieť zhoršujúca sa situácia a strach. No po vyhlásení lockdownu sa záujem opäť prepadol a nikdy sa už nevrátil k úrovni spred lockdownu.
K zásadnej zmene došlo ešte 19. januára, keď začal platiť nový režim OP+. Ide o najprísnejší režim, ktorý povoľuje aktivity len ľuďom s tromi dávkami, alebo s očkovaním a prekonaním a od polovice februára už aj nezaočkovaným a prekonaným s negatívnym testom. Aj najprísnejší režim teda neplatil ani jeden mesiac.
Záujem o prvé dávky je už posledné týždne nízky. Zatvárajú sa aj veľkokapacitné očkovacie centrá.
Lekár a primár interného oddelenia v nemocnici v Považskej Bystrici Milan Kulkovský hovorí, že vždy podporoval výhody pre očkovaných, ale pripomína, že hlavnou motiváciou pre očkovanie má byť ochrana vlastného života. Myslí si, že väčšina zaočkovaných to tak aj vnímala. Časť ľudí však k vakcíne pristúpila až potom, čo k nej boli motivovaní výhodami.
„Vďaka očkovaniu mohli chodiť do práce a obchodov bez testovania, neskôr sa otvorili pre očkovaných napríklad reštaurácie a fitnescentrá. Problémom je aj to, že bol zle odkomunikovaný samotný koncept zvýhodňovania určitej skupiny obyvateľstva,“ myslí si Kulkovský.
Hlavnou myšlienkou týchto opatrení podľa neho neboli výhody, ale ochrana nezaočkovaných. Keďže im zakázali vstup do niektorých rizikových prevádzok, štát ich chránil pred nákazou a ťažkým priebehom covidu.
„Viem, že sa to uvedenej skupine nepočúva dobre, no obmedzenia boli a sú v ich prospech. Oceňoval som napríklad žolíkov, ktoré umožňovali pri zvyšovaní zaočkovanosti rizikových skupín preradiť okres do iného stupňa COVID automatu. Veľa ľudí to motivovalo. V komunitách sa do očkovacích kampaní zapájali regionálni podnikatelia, športovci, politici aj umelci, ktorí pochopili, že zvýšená zaočkovanosť otvára podniky,“ dodáva lekár.
Ak by mal možnosť rozhodovať, delenie ľudí na očkovaných a neočkovaných by zaviedol skôr a reštaurácie či podniky by pre zaočkovaných nezatváral vôbec. Tie boli pre všetkých zatvorené počas jesenného lockdownu.
„Som presvedčený o tom, že hlavnou motiváciou pre to, aby sa ľudia dali zaočkovať, bola ochrana seba a svojich blízkych, potom výhody v porovnaní s neočkovanými a len u veľmi malej skupiny občanov zabrala ako motivácia finančná odmena,“ konštatuje Kulkovský.
Jedno zo zlyhaní štátu počas pandémie bola podľa Kulkovského nedostatočná kontrola dodržiavania opatrení. Mnohé prevádzky nekontrolovali COVID pasy, keď mali. Do niektorých obchodov sa tak mohli dostať aj nezaočkovaní, aj keď to nemali povolené.
„Ľudia si to veľmi dobre uvedomovali, a preto mnohí nič nedodržiavali a naviac tých, ktorí kontroly vykonávali, ignorovali a urážali. To je jeden z dôsledkov absencie rešpektu a úcty voči autoritám,“ dodal lekár.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
