Dôvod na paniku nie je, dôležitá je posilňujúca dávka vakcíny.
Plne zaočkovaných ľudí je medzi pozitívnymi prípadmi stále viac. Podľa údajov ministerstva zdravotníctva sa ich podiel v rámci PCR testov za ostatné týždne zvyšuje. Kým v októbri bol ich štvrtinový, dnes nemá až tak ďaleko od polovice. Dôvodov môže byť niekoľko.
Epidemiológ Martin Pavelka upozorňuje na dôležitý fakt. „Perfektná vakcína, ktorá vám dá doživotnú imunitu, na koronavírus neexistuje. Samozrejme, chceli by sme ju a jedného dňa ju možno aj budeme mať. No pri súčasných vakcínach sa ich ochranný efekt po čase postupne stráca. Pri niektorých pomalšie a pri niektorých rýchlejšie,“ hovorí.
Pokračuje, že práve pri očkovacích látkach proti koronavírusu slabne imunita rýchlejšie. Preto potrebujeme posilňujúcu dávku. „Aj to je jeden z dôvodov, prečo percento zaočkovancov medzi pozitívnymi rastie,“ uvádza.
Po troch dávkach menej
Koncom septembra, keď sa začínala tretia vlna epidémie na Slovensku, sa podiel zaočkovaných pohyboval okolo 26 percent. O pár týždňov začal mierne rásť, začiatkom decembra sa šplhal na 30 percent. Rýchlejší nárast evidujeme v priebehu januára.
Zaočkovaných medzi pozitívnymi po PCR testoch bolo začiatkom tohto mesiaca 34 percent, stúpal na 37 percent a v polovici mesiaca už hovoríme aj o 43 percentách. V týchto údajoch ide o ľudí, ktorí majú za sebou dve dávky dvojdávkovej vakcíny alebo dávku vakcíny Johnson&Johnson, ktorá je jednodávková. Na Slovensku sú práve oni vnímaní ako plne očkovaní. Zvyšok zo sto percent testovaných tvoria nezaočkovaní alebo očkovaní jednou dávkou v dvojdávkovej schéme.
Otázkou je, či môžeme za zvýšeným počtom očkovaných medzi infikovanými vnímať aj príchod omikronu. Podľa Pavelku by bolo v tomto smere efektívnejšie informovať o tom, koľko ľudí sa infikovalo po tretej, teda posilňujúcej dávke. „Pri omikrone dve dávky nestačia. Žiaľ, vírus mutuje rýchlejšie a my stále očkujeme prvotnými vakcínami, ktoré boli vyvinuté pre pôvodný wuchanský typ. Už len to, že tri dávky fungujú, je veľký úspech,“ hovorí Pavelka.
Ak by boli v štatistikách zobrazené informácie o pozitívnych prípadoch po troch dávkach vakcíny, odborník by očakával omnoho nižšie číslo. „Mohlo by to byť možno päť, desať alebo 15 percent ľudí,“ približuje. Podľa štúdií vo Veľkej Británii je efekt ochrany vakcíny po tretej dávke 75 percent, preto by rátal s maximálne 25-percentným podielom zaočkovaných medzi pozitívnymi po PCR teste.
Proti delte sme kolektívne imúnni
Podiel pozitívnych očkovancov sa zvyšuje, no v nemocniciach sa situácia výrazne nemení. Koncom septembra sme evidovali približne 15 percent ľudí, ktorí boli hospitalizovaní a plne zaočkovaní. V novembri ich bolo okolo 20 a neskôr sa ich podiel držal na 18 percentách, čo platí aj pre polovicu januára.
Epidemiológ pripomína, že po troch či štyroch mesiacoch klesá účinnosť vakcíny, napríklad dvojdávkovej Pfizer na 50 až 40 percent v prostredí omikron variantu. Znamená to, že človeka chráni pred symptomatickým ochorením približne na polovicu. No dôležité je, že ochranný efekt voči ťažkému priebehu, hospitalizácii a potenciálnej smrti je omnoho stabilnejší.
„Táto účinnosť sa drží okolo 90 percent. Síce sa človek môže nakaziť, no nezaťažuje zdravotný systém, nemá ťažký priebeh a zachráni si život,“ dodáva.
„Tretia vlna udržateľne klesá od decembra. Proti delta variantu tak kolektívnu imunitu máme. Keby neprišiel omikron, môžeme otvoriť všetko,“ hovorí odborník s tým, že delta variant by sa sám vytratil.
Dôležité je reprodukčné číslo
Dnes presne nevieme, do akej miery je v populácii zastúpený nový variant. Keďže sekvenujeme približne tisíc vzoriek za týždeň, ide o zlomok vykonaných testov a výsledky uvidíme neskôr. „To, čo zistíme dnes, bolo pred dvoma týždňami,“ približuje Pavelka.
Avšak čo nám zmeny môže napovedať, je reprodukčné číslo. Pri otázke omikronu je práve to nepriamym ukazovateľom. „Keď delta vlna slabla, reprodukčné číslo sme mali hlboko pod jeden. Ak teraz v nejakom okrese stúpne vysoko nad jeden, nevieme to pri delta variante vysvetliť. Preto spozornieme a vidíme, že musí ísť o niečo nové,“ hovorí.
Napríklad v Komárne je reprodukčné číslo 1,25, okres Stropkov má 1,3, Bratislava či Orava evidujú 1,15. Celé Slovensko má reprodukčné číslo hlboko pod jeden, no pohraničné oblasti sú nevysvetliteľne vyššie. „Vieme tak, kde sú s najväčšou pravdepodobnosťou ohniská omikronu,“ dodáva epidemiológ.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
