Stále máme milión ľudí bez protilátok, pre ktorých môže byť omikron fatálny.
Vláda pripravuje zmeny v opatreniach pre nástup nového variantu omikron. Podľa skúseností z okolitých krajín dokáže nová mutácia obísť dve očkovania a šíri sa ešte rýchlejšie ako delta. Na Slovensku máme zatiaľ oficiálne potvrdených len 34 prípadov omikronu, no ministerstvo zdravotníctva sa chce na jeho nástup pripraviť vopred.
Rezort potvrdil, že spolu s odborníkmi pripravujú novú verziu COVID automatu, ktorý bude zohľadňovať aktuálne vedecké poznatky o omikrone. Jeho finálnu podobu musí schváliť vláda. Vo Veľkej Británii, kde omikron dominuje a láme rekordy v počtoch infikovaných, skracujú karanténu pre zaočkovaných. Inak hrozí, že veľa ľudí bude práceneschopných a utrpí tým výroba aj služby. Odborník však dvíha varovný prst, že Slovensko nie je Veľká Británia a imunitný stav Slovákov je úplne iný ako na ostrovoch.
Omikron u nás nebude mať ľahký priebeh
Epidemiológ z Inštitútu zdravotných analýz Martin Pavelka vysvetľuje, že epidemiológia každého variantu sa líši od krajiny ku krajine. Omikron má vo Veľkej Británii ľahký klinický priebeh a nízku úmrtnosť. Dodáva však, že v Spojenom kráľovstve sú zaočkované takmer tri štvrtiny obyvateľstva a ľudia nad 50 rokov sú zaočkovaní takmer všetci. „Na Slovensku produkoval hospitalizácie aj variant delta, pretože máme nízku zaočkovanosť. Keď sa pozrieme na štúdiu epidemiologičky Alexandry Bražinovej, vidíme, že na Slovensku jeden milión ľudí nemá v krvi protilátky proti SARS-COV-2. Omikron má ľahký priebeh len v prostredí, ktoré je vysoko zaočkované alebo premorené a to Slovensko nie je,“ dodáva Pavelka.
Z toho dôvodu môže Slovensko čakať prekvapenie. Ľuďom bez protilátok môže omikron spôsobiť aj horší priebeh a hospitalizáciu. „V prostredí, v ktorom máme nízku imunitu, treba pozorne prehodnocovať každé opatrenie. Ideme proti tomu, čo by sme mali robiť. Ja osobne znížim svoju mobilitu na minimum na celý mesiac. Pôjdem maximálne raz do týždňa na nákup. Doma mám 87-ročného dedka a hoci sme obaja po tretej dávke, nechcem ho ohroziť,“ hovorí epidemiológ.
Už teraz však vidíme mierne uvoľňovanie opatrení. Od 10. januára sú otvorené školy, ešte pred tým otvorili reštaurácie a otvorila sa aj kultúra. Pôvodne schválené uznesenie povolilo obsadiť 50 miest, no po vlne kritiky zo strany kultúrnej obce vydala vláda nové uznesenie, ktorým kapacity navýšila.
Otázkou zostáva, ako bude nový COVID automat prihliadať na zaočkovaných. Podľa posledného COVID automatu okresy, ktoré zaočkovali aspoň 65 percent občanov nad 50 rokov, dostali „žolíka“ a posunuli sa o hranicu nižšie v prísnosti opatrení. Podľa Pavelku je toto pravidlo nutné upraviť. Buď by sa mala pridať jedna dávka navyše, alebo by sa mala platnosť druhej dávky znížiť na tri mesiace. „Viem, že mnoho starostov to sklame, pretože sa snažili a dosiahli potrebnú zaočkovanosť, ale dve dávky v omikron prostredí nie sú stopercentne dostačujúce,“ hovorí Pavelka.
Jednou zo zmien môže byť aj skrátenie povinnej karantény pre plne zaočkované osoby. Pripustila to epidemiologička a členka konzília odborníkov Zuzana Krištúfková pre denník SME. Z desiatich dní by sa mohla skrátiť napríklad na sedem alebo aj menej dní. Pavelka by súhlasil aj s piatimi dňami. „Karanténu by som skrátil, ale nie teraz. Ešte si to nemôžeme dovoliť,“ upozorňuje Pavelka.
K „normálnemu“ životu sa približujú Británia a USA
K tomuto kroku už pristúpila Veľká Británia. Tá je však podľa Pavelku už takmer „dvoma nohami“ v endemickom stave. To je stav, keď sa každý v populácii stretol s vírusom, či už vakcínou alebo prekonaním. Obyvateľstvo tak nadobudne imunitu ako napríklad proti chrípke či nádche. Každý rok sa ňou časť ľudí nakazí, ale nespôsobuje ekonomické a sociálne problémy, ani nadmerné úmrtia a hospitalizácie. Do tohto stavu sa postupne podľa Pavelku dostáva aj USA.
Tam je však zaočkovanosť veľmi nerovnomerná a ovplyvnená politikou. Podporovatelia Republikánskej strany majú väčšiu tendenciu odmietať očkovanie ako voliči Demokratickej strany. Vo Veľkej Británii takéto rozdelenie nevidieť. Starší občania sa očkujú bez ohľadu na politické preferencie. Mladí ľudia sa zas skôr premorujú. „Výsledok je, že každý druhý týždeň robia prevalenčné štúdie a vychádza im, že 95 percent obyvateľstva má detekované protilátky. Úmrtia ani hospitalizácie zďaleka nie sú tam, kde boli v prvej vlne. Niť medzi infekciou a hospitalizáciami sa v Británii pretrhla,“ dodáva Pavelka.
Do tohto stavu sa Slovensko dostane zrejme len silným premorením ďalšími vlnami pandémie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
