Vyplýva to zo štúdie, ktorú realizovali odborníci uplynulé mesiace.
Viac ako polovica ľudí nezaočkovaných proti ochoreniu COVID-19 nie je chránená protilátkami. Vyplýva to zo štúdie, ktorá sa realizovala vo viacerých lokalitách Slovenska takmer so 4-tisíc účastníkmi vo veku nad 12 rokov.
Zároveň pri polovici ľudí, ktorá protilátky mala, išlo iba o nízkej hodnoty. Informovala epidemiologička Alexandra Bražinová spolu s predstaviteľmi inštitúcií, ktorí sa na štúdii podieľali.
Zároveň je známe, že celkovo nie je protilátkami z očkovania či z prekonania nákazy chránených na Slovensku zhruba milión ľudí, priblížil analytik Inštitútu zdravotných analýz na ministerstve zdravotníctva Matej Mišík.
Protilátky klesajú rýchlo
Odborníci opakovane upozorňujú, že
samotná prítomnosť protilátok nevypovedá o tom, nakoľko je človek
chránený. V čase totiž nastáva ich pokles a rizikom je aj nový variant
omikron.
Najvyššiu imúnnosť ľudí vo veku nad 60 rokov, 85 percent, odhalila štúdia v Bratislave. Odborníci vyzývajú ľudí, aby sa dali zaočkovať proti koronavírusu, čo je jediná cesta, ako sa chrániť.
Zber vzoriek uskutočnili vedci v novembri a decembri v mestách Bratislava, Košice a v okresoch Čadca, Považská Bystrica, Komárno, Kežmarok a Lučenec. Účasť bola dobrovoľná. Protilátky sa vyhodnocovali z kvapiek krvi. Ľudia s hodnotou nad 1,1 majú pozitívnu prítomnosť protilátok, nad 3,5 ide o vysokú hodnotu. Zbierali sa aj údaje o prekonaní ochorenia COVID-19.
„Úroveň protilátok sa pohybovala okolo 50 percent v čase, keď jednotlivé okresy prechádzali vrcholom svojej delta vlny. To znamená, že tá vlna dosiahla len asi polovičnú časť populácie, ktorá nebola zaočkovaná,“ vysvetlil matematik Richard Kollár. Upozornil však, že pokles protilátok nastáva pomerne rýchlo a nízke hladiny protilátok pri variante omikron nemusia stačiť.
Bezpríznakoví s menej protilátkami
Strednú alebo vysokú hodnotu protilátok mali podľa Mišíka najmä ľudia (44 percent), ktorí prekonali ochorenie COVID-19 so symptomatickým priebehom. „Je veľké množstvo ľudí, ktorí nemajú ochranu pred COVID-19 ani v podobe vakcíny, ani v podobe prekonania ochorenia,“ zhodnotil. Pri bezpríznakových pacientoch tretina nemala žiadne protilátky.
Vedecký riaditeľ Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Kopáček zároveň upozornil, že ani prítomnosť protilátok neznamená ochranu proti ochoreniu. „Protilátky sú len jedna časť imunity. V čase nám klesajú,“ uviedol.
Bražinová vníma individuálny prínos štúdie, keďže jednotlivci získali údaje o svojej hodnote protilátok. Zároveň na populačnej úrovni sa podarilo zmapovať prítomnosť protilátok v danej lokalite. Kopáček víta aj spojenie inštitúcií a vytvorenie logistiky celého procesu.
Štúdia sa uskutočnila v gescii Ministerstva zdravotníctva SR, vzorky zbierala Lekárska fakulta Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, diagnostikovalo ich Biomedicínske centrum SAV, dátovú analýzu mala na starosti Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK a Inštitút zdravotných analýz.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
