Medzi čiernymi okresmi a súčasným lockdown nie je rozdiel. Riešením je už len povinné očkovanie.
Vláda prijala po dlhých rokovaniach lockdown pre všetkých. Zo zákazu vychádzania platia viaceré výnimky a školy a škôlky ostávajú otvorené. Odborníci sú už preto teraz skeptickí, či nové opatrenia pomôžu a zastavia prílev pacientov do nemocníc.
Primár interného oddelenia nemocnice v Považskej Bystrici Milan Kulkovský hovorí, že to, čo vláda prijala nie je lockdown, pretože okresy, ktoré boli pred tým čierne mali už aj tak prísne opatrenia. Tých bola pred vyhlásením núdzového stavu väčšina v krajine.
„Zmenu pocítia najmä obyvatelia tých okresov, ktoré nie sú čierne. Teda okresov, ktorých obyvatelia prejavili najväčšiu snahu v očkovaní. Oprávnene sa preto hnevajú,“ myslí si lekár. Ľudia budú naďalej chodiť do práce a deti do škôl a všetci sa budú tlačiť v preplnených autobusoch a vlakoch. „Ľudí vláda nahnevala tak či tak a výhody, ktoré vybojovala SaS pre očkovaných nie sú vôbec podstatné. Naviac ma hnevá, že tým, že dookola rozprávajú o tom, že lockdown odradí ľudí od očkovania, ich k tomu vlastne vyzývajú. Je to nezodpovedné. Ja si určite nemyslím, že to tých, ktorí konečne pochopili význam očkovania, odradí,“ upozorňuje Kulkovský.
Zatvoriť podľa neho mali na dva týždne všetko okrem kritickej infraštruktúry, jasiel, škôlok, tried na prvom stupni a pre život potrebných obchodov. „Musíme byť ale realisti. Situácia v nemocniciach sa pravdepodobne ešte zhorší a vďaka lockdownu sa začne zlepšovať tesne pred sviatkami, aj keby prešiel najprísnejší lockdown. Súčasné rekordné čísla sa totižto v počte hospitalizovaných prejavia o 10-14 dní,“ vysvetľuje Kulkovský. Dodáva, že za dva týždne sa zázrak nestane.
Súhlasí aj virológ zo SAV Boris Klempa. Situácia v nemocniciach podľa neho bude ešte ťaživejšia, pretože hlásené denné počty úmrtí budú ešte vyššie. „Preto nepovažujem komunikáciu o prehodnocovaní a prípadnom uvoľňovaní po desiatich dňoch alebo dvoch týždňoch za veľmi šťastnú pre budovanie dôvery. Pozitívny efekt bude nanajvýš viditeľný v počtoch nových prípadov,“ vysvetľuje Klempa.
Očakával by skôr ďalšie sprísňovanie. „Vôbec sa mi nepáči ani tá rétorika v zmysle vydržme teraz prísne opatrenia, aby sme mali pokojné Vianoce. Zdravotníci ich určite pokojné mať nebudú a pre mnoho rodín nebudú ani veľmi štastné,“ myslí si virológ.
Po lockdowne musí prísť povinné očkovanie
Imunológ a biochemik Vladimír Leksa upozorňuje, že keby sme mali vyššiu zaočkovanosť, lockdown by sme nepotrebovali. Ten však mal prísť skôr a mal byť len pre nezaočkovaných. Zohľadnil by aj regionálne rozdiely. Západ Slovenska je výrazne viac zaočkovaný ako východ a stred. To isté sa podľa neho týka aj škôl. Zatvárať sa majú len tam, kde je epidemická situácia zlá.
„Celoplošný lockdown však problém nerieši, len odsúva, čo iste pomôže nemocniciam, ale len na chvíľu. Problém vyrieši len omnoho viac zaočkovaných, ak tie dva týždne nezaočkovaní využijú na to, aby sa zaočkovali, tak lockdown bude mať dlhodobý zmysel. Ak sa tak nestane, spoločnosť sa môže vrátiť k normálu a prosperite iba zavedenim povinného očkovania,“ upozorňuje Leksa.
Povinné očkovanie podporuje aj matematik Richard Kollár. Ako príklad dáva Rakúsko, ktoré zaviedlo tvrdý lockdown, po ktorom príde povinné očkovanie s prísnymi trestami. Iná cesta podľa neho neexistuje.
„Tú tlačovku v Rakúsku mám stále pred očami, pomerne krátka, vecná a jasná komunikácia. Prejav rakúskeho prezidenta, kde nebolo nesprávne ani jedno slovo. Opatrenia začínajúce o pár dní, aby si všetci vedeli veci zariadiť. Je jasné, čo bude o týždeň, o dva, o štyri a aj o dva mesiace. Rakúsko to zvládne,“ napísal Kollár na Facebooku s tým, že to, čo vláda schválila nie je tvrdý lockdown, ktorý potrebujeme.
„Lenže opatrenia, ktoré predstavili, lockdown nie sú a tak ten veľký problém budeme mať všetci s ním. A ak sa zásadne, ale naozaj zásadne, nezvýši zaočkovanie, tak to ten problém budeme mať v ešte väčšom rozsahu opäť aj v budúcnosti. Lebo vieme, koľko máme zdravotných sestier a ako sú platené. Počuli ste včera niečo o zvýšení motivácie pre lekárov a zdravotníkov?“ kritizuje matematik. Najčastejšie miesta šírenia vírusu, teda školy a pracoviská, ostávajú otvorené a obmedzené sú len sedemdňovými antigénovými testami.
Predpokladá, že v nasledujúcich dňoch klesne počet pozitívnych PCR testov. Nie preto, že by bola epidémia na ústupe, ale záujem o testovanie v lockdowne klesá. Po týždni príde stabilizácia. Je preto podľa neho nezmyselné, aby vláda vyhodnocovala efekt opatrení po desiatich dňoch. Počty pacientov budú najbližšie dva týždne stúpať a spolu s nimi aj počty úmrtí.
Epidemiologička a členka konzília Henrieta Hudečková hovorí, že lockdown je krajné a dočasné riešenie. Jeho cieľom je znížiť veľký tlak na nemocničné lôžka, aby mohli mohli dostať všetci pacienti adekvátnu starostlivosť. Poukazuje na fakt, že odborníci lockdown odporúčali skôr, ako bol prijatý, preto si myslí, že dva týždne nebudú stačiť.
Keď dôjde k uvoľňovaniu, myslí si, že sa tak bude diať len pre zaočkovaných a prekonaných. Hudečková hovorí, že na Slovensku majú najvyššiu vekovošpecifickú chorobnosť žiaci druhého stupňa a 15 až 19-roční študenti. Preto odborníci navrhovali, aby sa opakovane prerušovala výučba v týchto vekových kategóriách.
„V podstate pri opakovanej prerušovanej dochádzke do školy by jeden týždeň boli doma a 10.12. by šli na dva týždne do školy. Plánované vianočné prázdniny by boli ďalším prerušením a potom by bol nástup do školy 10. 1. 2022. Od aktuálnej situácii v januári by potom záviselo pokračovanie školskej dochádzky,“ vysvetľuje Hudečková.
Podľa nových opatrení môže výučbu prerušiť regionálny hyginiek. Plošne sa školy nezatvorili.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
