Slovákov pracujúcich v Rakúsku nie je málo a tí sa teraz museli dať všetci zaočkovať.
Zatiaľ čo z Európy sa opäť stalo svetové epicentrum pandémie, čoraz
viac vlád zvažuje zavedenie nepopulárnych celoplošných lockdownov. A to
aj v krajinách, ktoré majú relatívne vysokú zaočkovanosť obyvateľstva.
Pod vplyvom tohto trendu sa rozprúdila debata o tom, či sú vakcíny dostatočne silným nástrojom na to, aby sme dokázali udržať koronavírus na uzde. To, že vakcíny nie sú všemocné, priznáva aj virológ Boris Klempa z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, no zároveň zdôrazňuje, že v boji proti pandémii momentálne nič lepšie nemáme.
„Z tohto pohľadu naozaj nemáme dokonale účinné vakcíny, ktoré by úplne zabránili infekcii. Dostupné vakcíny sú však vysoko účinné v tom, že zabránia rozvinutiu a rozšíreniu infekcie v tele a tým pádom zabránia ťažkým priebehom, pre ktoré by inak človek skončil v nemocnici. To, že nie sú vakcíny dokonalé a 100-percentne účinné, nemôže byť dôvod ich zavrhnúť úplne. Veď vakcíny nespochybniteľne zachraňujú ľudské životy, a to nielen priamo, ale aj nepriamo. Ak by bola veľká väčšina ľudí zaočkovaná, v nemocniciach by skončilo s COVID-om oveľa menej ľudí a tým pádom by nemocnice nemuseli reprofilizovať lôžka na covidové a ostatná lekárska starostlivosť by bežala bez obmedzení,“ vysvetlil virológ.
Vývoj počtu hospitalizovaných s COVID-om
Európa zaznamenala počas minulého týždňa takmer dva milióny nových
prípadov nákazy koronavírusom, čo je v tomto smere najhorší týždeň od
začiatku pandémie. V rovnakom čase zároveň pribudlo takmer 27-tisíc
úmrtí na COVID-19, čo je najvyššie číslo od konca apríla 2020, keď
pandémia naplno udrela v Taliansku.
Zdravotnícke systémy vo väčšine krajín Európy zažívajú nápor pacientov s COVID-om. Najviac ľudí skončilo v nemocniciach v krajinách, ktoré majú nízky podiel zaočkovanosti obyvateľstva, medzi ktoré patrí aj Slovensko. Jedinou krajinou, v ktorej sa dal zaočkovať takmer každý, kto je na to spôsobilý, je Portugalsko.
V Európskom ekonomickom priestore (EEA), ktorý zahŕňa Európsku úniu, Island, Lichtenštajnsko a Nórsko, podľa údajov z piatka dostalo dve dávky vakcíny 65 percent obyvateľov, no vakcinácia sa vo väčšine krajín v uplynulých mesiacoch výrazne spomalila. Najviac v tomto smere zaostávajú krajiny strednej a východnej Európy a Ruska, naopak, najlepšie na tom sú štáty južnej Európy, v ktorých sa zaočkovanosť pohybuje na úrovni 80 percent obyvateľstva.
„Za zhoršením pandemickej situácie v našom regióne jednoznačne vidím
zásadný dôvod vo vysokej tendencii podliehať konšpiráciám a hoaxom. To
skutočne zabíja. Je to veľmi smutné, aké veľké množstvo ľudí sa nechalo
zmanipulovať osobami, ktoré chcú, aby tu bolo čo najhoršie, a idú doslova
cez mŕtvoly. Samozrejme, to úzko súvisí s vysokou mierou nedôvery v
štát, vládu a štátne inštitúcie. Práve dôvera je najväčšia devíza v
zvládaní pandémie. To má potom, samozrejme, aj bezprostredný vplyv na
ochotu dodržiavať nepríjemné protipandemické opatrenia. Ďalší dôvod
vidím v mizernom stave zdravotníckeho systému. Nemám síce prehľad o
iných východoeurópskych krajinách, ale predpokladám, že situácia je tam
zrejme podobná ako u nás. K zdravotníctvu a najmä zdravotníkom (podobne
ako ku školstvu a vede) sa tu od pádu socializmu politici stavajú
mimoriadne hanebne a teraz z toho žneme plody,“ myslí si Klempa.
Zaočkovanosť obyvateľstva
Mnohé krajiny sa po opadnutí záujmu o očkovanie zamerali na
vakcináciu rizikových osôb posilňujúcimi dávkami, no odborníci sa
zhodujú, že prioritou by malo byť zaočkovanie čo najväčšieho počtu ľudí.
Prudký nárast nakazených však zažívajú aj krajiny, v ktorých bol záujem
o očkovanie relatívne vysoký, ako napríklad Nemecko, Francúzsko a
Holandsko. Keďže zavedené opatrenia sú v každej krajine iné, líšia sa aj
príčiny zhoršenia pandemickej situácie v týchto krajinách.
Závisí to od kombinácie zníženého záujmu o vakcináciu, slabnúcej imunity tých, ktorí sa zaočkovali medzi prvými, nedodržiavania sociálneho dištancovania či ochotou nosiť ochranné pomôcky. Kľúčové podľa odborníkov bolo aj to, ako veľmi tá-ktorá krajina uvoľnila opatrenia počas letných mesiacov.
„Európa je opäť epicentrom pandémie a počty infikovaných stúpajú aj vo vysokozaočkovaných krajinách. Je to dôsledok prítomnosti mimoriadne infekčného delta variantu a uvoľňovania opatrení. Zásadný rozdiel je však v tom, že vo vysokozaočkovaných krajinách nie je ten masívny nárast infekcií sprevádzaný tak isto masívnym nárastom hospitalizácií a úmrtí. Takže niekto síce tieto krajiny vidí ako dôkaz, že očkovanie nefunguje, ale v skutočnosti je to práve naopak - oni si úspešne ochránili zdravotnícky systém a zabránili tisíckam úmrtí. Napríklad Dánsko teraz často spomína, že napriek vysokej zaočkovanosti sa vracajú k režimu OTP. Ale uvedomme si, že oni sa pre OTP rozhodli v čase, keď mali v nemocniciach asi 200 ľudí. Čo by sme my za to dali, keby sme mali teraz v nemocniciach 200 ľudí. Takže pointa je v tom, že oni sa neboja vracať k razantným opatreniam aj v oveľa lepšej situácii, v akej sme my, aby u nich k takej zlej situácii ani vôbec neprišlo. Výsledkom je, že v počte denných úmrtí na milión obyvateľov sú v súčasnosti v TOP 20 takmer výlučne krajiny východnej Európy s nízkou zaočkovanosťou,“ uviedol Klempa.
Klempa: Lockdown v Rakúsku pomáha aj Slovensku
Vlády a veľké firmy majú obavy, že pretrvávajúca pandémia môže
zastaviť uzdravenie ekonomiky. Výraznejšie sprísnenie opatrení už
zaviedlo Holandsko, Nemecko, Rakúsko, Lotyšsko a v pláne to má aj Česká
republika. Lotyšsko, ktoré ma jednu z najnižších mier zaočkovanosti v
Európe, zaviedlo lockdown už v polovici októbra.
Jeho súčasťou je aj zákaz vychádzania (medzi 20.00 hod. až 05.00 hod.) a otvorené sú iba obchody s tovarom nevyhnutnej potreby. Holandsko, v snahe zmierniť nápor na zdravotnícky systém, zaviedlo čiastočný trojtýždňový lockdown. Krajina pritom len v septembri začala uvoľňovať protipandemické obmedzenia.
Špeciálnym prípadom je Rakúsko, ktoré trápia rekordné prírastky nakazených. Rakúska vláda v nedeľu rozhodla o zavedení celoštátneho lockdownu, no iba pre nezaočkovaných. Opustiť svoj domov budú môcť, len ak budú musieť vykonať určité konkrétne životne dôležité povinnosti alebo z naliehavých zdravotných dôvodov. Na obmedzenia pre nezaočkovaných sa po novom zamerala aj slovenská vláda. V Rakúsku sa už tento prístup osvedčil a výsledkom je zvýšený záujem o očkovanie. Na podobnú cestu sa podľa posledných krokov vlády vydalo aj Slovensko.
„Takýto prístup považujem za racionálny. Rakúsko tým nepriamo pomáha aj nám. Ľudí pracujúcich v Rakúsku nie je málo a tí sa teraz museli dať všetci zaočkovať. Nie je to však žiadna pomsta nezaočkovaným. Objektívne je u zaočkovaných najnižšie riziko, že skončia v nemocnici a takisto najnižšie riziko, že budú vírus ďalej šíriť. Nedá sa stále testovať všetkých, ani sa nedá všetko pozatvárať. Je úplne racionálne robiť ústupky práve tým, ktorí predstavujú najnižšie riziko, aj keď bezpochyby nejde o nulové riziko. Z môjho pohľadu sú zaočkovaní tí, ktorí boli ochotní vyjsť zo svojej komfortnej zóny primárne pre ochranu svojho zdravia, ale popri tom aj prispievajú k ochrane zdravotníckeho systému a ekonomiky. Čím viac ich bude, tým lepšie pandémiu zvládneme,“ vysvetlil Klempa.
Ďalšie sprísňovanie opatrení je iba otázkou času. Až 10 z celkového počtu 27 členských krajín EÚ totiž čelí pandemickej situácii, ktorá vyvoláva „veľmi veľké obavy“. V piatok to vo svojom najnovšom hodnotení uviedlo Európske centrum pre kontrolu chorôb. Na zozname najrizikovejších krajín sa momentálne nachádzajú Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Holandsko, Poľsko a Slovinsko.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
