Taktiež porovnávali aj skupinu zaočkovaných a tých, ktorí prekonali covid.
Štúdia vedcov z univerzity v kanadskom Montreale, publikovaná v odbornom časopise Scientific Reports, sa pokúšala zistiť, či covidová infekcia alebo očkovanie vedie k tvorbe väčšieho množstva protilátok.
Výsledky odhalili, že ľudia naočkovaní vakcínou od Pfizeru alebo AstraZeneca mali hladinu protilátok výrazne vyššiu než ľudia, ktorí iba prekonali ochorenie.
Pokiaľ niekto prekonal covid v ľahkej forme a zároveň sa nechal naočkovať, hladina protilátok v jeho krvi je dvojnásobná v porovnaní s neočkovaným jedincom, ktorý si taktiež prešiel ochorením, ukázala štúdia.
Tieto protilátky boli účinné aj proti variantu delta, ktorý sa v čase, keď vzorky odobrali, ešte v Montreale nevyskytoval. Ďalším významným faktorom sa ukázal byť aj vek.
„Všetci, ktorí boli infikovaní, mali protilátky, ale u starších ľudí sa ich vytvorilo viac, než u dospelých ľudí mladších ako 50 rokov,“ uviedol jeden z hlavných autorov štúdie profesor Jean-François Masson.
„Protilátky naviac boli v ich krvi prítomné ešte 16 týždňov po stanovení diagnózy,“ dodal. Zaujímavé je, že tieto protilátky sa vytvorili proti pôvodnému vírusu, dokázali však chrániť aj proti variantom, ktoré sa objavili v ďalších vlnách pandémie, konkrétne proti bete (Juhoafrická republika), delte (India) a game (Brazília). Ich účinnosť však bola nižšia o 30 až 50 percent.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
