Odpor Indiánov voči očkovaniu ešte viac posilnil nešťastný výrok hlavného epidemiologického poradcu Bieleho domu Anthonyho Fauciho.
Nedôvera voči očkovaniu proti koronavírusu je v súčasnosti jednou z hlavných globálnych tém. Azda najviac skeptickí sú príslušníci indiánskych kmeňov - pôvodných obyvateľov severoamerického kontinentu. Na rozdiel od ľudí, ktorí veria rôznym konšpiračným teóriám o začipovaní a zotročení ľudstva, v prípade domorodých Američanov ide o historicky podmienenú skepsu, píše portál denníka Washington Post.
Všetko sa začalo pred 180 rokmi, keď americká vláda pod zámienkou očkovacej kampane v snahe o expanziu na západ obrala indiánov o pôdu, ktorá im patrila tisícky rokov.
Keď vlani pandémia koronavírusu zasiahla Spojené štáty, jednou z najviac postihnutých komunít sa stali Indiáni.
Medzi domorodými Američanmi je podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb infekčnosť covidu-19 takmer najhoršia - predstavuje trojnásobok amerického priemeru. Aj preto sa mnohí zástupcovia kmeňov snažia svojich súkmeňovcov presvedčiť, aby sa nechali zaočkovať.
Veľká časť amerických Indiánov je však voči celonárodnej očkovacej kampani nedôverčivá. Okrem už spomínaných krívd z minulosti za to môžu aj početné prípady neetického správania pri lekárskych a vedeckých štúdií.
„Historické traumy sú zapísané v DNA mnohých ľudí. Málokto môže zabudnúť na krivdu okolo kiahní a nespravodlivostí zo strany federálnej vlády," uviedol pre portál Indian Country Today lekár Dakotah Lane.
Očkovacia kampaň ako zámienka pre expanziu
Práve príbeh o očkovaní proti kiahňam je hlavným dôvodom, prečo dnes Indiáni neveria vakcínam. Pred 180 rokmi americká federálna vláda zahájila svoju dovtedy najmasívnejšiu očkovaciu kampaň. Chcela zaočkovať Indiánov proti kiahňam, ktoré v 30. rokoch 19. storočia decimovali ich populáciu.
Zamerali sa pritom na Indiánov, ktorí žili v blízkosti belošských osád na západe krajiny.
To, čo sa navonok pôsobilo ako humanitárna akcia, však malo oveľa zištnejšie dôvody. USA vtedy tvorilo iba 24. štátov a americká vláda sa netajila svojou snahou expandovať na západ smerom k pobrežiu Tichého oceána. Očkovanie poslúžilo ako zámienka získať kontrolu nad pôvodnými obyvateľmi.
.„Americká vláda si vyberala, ktoré kmene zaočkuje a ktoré nie. Ochránila iba tie kmene, s ktorými mala dobré vzťahy, alebo mali ekonomický prínos pre Spojené štáty. Očkovanie umožnilo presuny Indiánov do rezervácií a expanziu na západ," hovorí, J. Diane Pearsonová z University of Minnesota.
Epidémiá kiahní vtedy takmer úplne vyhladila tri kmene - Mandanov, Arikarov a Hidatsov. Aby prežili, spojili sa a v súčasnosti sú známe ako Tri spojené kmene v Severnej Dakote. Podľa niektorých zdrojov sa vraj vtedy rozdávali aj prikrývky infikované kiahňami, aby sa choroba šírila aj ďalej na západ.
Ďalšou príčinou, prečo Indiáni spozornejú, keď sa hovorí o vakcinácii, sú neetické vedecké štúdie a pokusy, pri ktorých sa v druhej polovici 20. storočia pod rôznymi zámienkami zneužívali indiánske kmene. Napríklad v 70. rokoch vlády v Arizone Oklahome a Novom Mexiku nechali chemicky sterilizovať na 3400 indiánských žien vo veku do 21 rokov, pretože mali psychické problémy. Neskoršie vyšetrovanie ukázalo, že nešlo o „terapeutické úkony", ale obyčajnú svojvôľu lekárov.
Odpor Indiánov voči očkovaniu ešte viac posilnil nešťastný výrok hlavného epidemiologického poradcu Bieleho domu Anthonyho Fauciho. Na úvod očkovacej kampane vyhlásil, že „Kavaléria je na ceste". Mnohým potomkom pôvodných Američanov to skôr ako záchranu pripomenulo bolestivú minulosť, keď ich predkov masakrovali vojaci na koňoch.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
