Odhadli, kedy by mal počet obetí výrazne klesnúť.
Odborníci aj politici sa zhodujú, že epidemiologická situácia sa na Slovensku za posledné týždne výrazne zlepšila. Po viac ako troch mesiacoch dokonca prichádza uvoľnenie a otvorenie niektorých prevádzok a služieb.
Napriek tomu zaznamenávame stále vysoké úmrtia na COVID-19. Počet hospitalizovaných k dnešnému dňu klesol na číslo 2 190. Naposledy sme takéto čísla zaznamenali v polovici decembra. Odvtedy sa počet pacientov len zvyšoval, až sme sa dostali na vrchol prvého marca. V nemocniciach bolo viac ako 4-tisíc ľudí. V tom období boli rekordné aj úmrtia. Denne zomieralo 100 ľudí.
Dnes (15.4.) sme síce klesli aj v počtoch úmrtiach, no stále ich denne zomierajú desiatky. Posledný týždeň sa denné úmrtia pohybujú okolo čísla 70. Analytici z projektu Dáta bez pátosu dokonca uvádzajú, že sme medzi troma najhoršími krajinami v počte úmrtí na milión obyvateľov.
Ako je to možné, keď sa situácia niekoľko týždňov zlepšuje a zároveň sa chválime vysokou mierou zaočkovanosti? Odborníci poukazujú na dva základné faktory.
Štatistiky úmrtí neodrzkadľujú aktuálny stav
Analytik Ivan Bošňák aj lekár Milan Kulkovský sa zhodujú, že v prvom rade treba štatistiky úmrtí čítať tak, že k úmrtiu nedošlo predchádzajúci deň, ale niekoľko týždňov dozadu. Zvyčajne trvá aj týždeň, kým sa vykoná pitva, ktorá potvrdí úmrtie na covid a Národné centrum zdravotníckych informácií môže túto informáciu zverejniť. Tí pacienti, ktorí podľahli covidu, ležali v nemocnici v priemere týždeň až dva týždne. Do nemocnice sa dostali zhruba desať dní po infikovaní.
To znamená, že ľudia, ktorých dnes evidujeme v štatistikách medzi obeťami, sa koronavírusom nakazili ešte v priebehu marca, teda v čase, kedy sme zažívali vrchol pandémie. Z tohto hľadiska sú počty úmrtí adekvátne.
Druhou príčinou je aj zlá očkovacia stratégia. Slovensko sa síce môže chváliť vyše 900-tisíc zaočkovanými aspoň prvou dávkou, no v skutočnosti záleží na tom, aké skupiny obyvateľstva sú zaočkované.
Mnohé z obetí mohla zachrániť prvá dávka vakcíny
Ak očkujeme ľudí v strednom veku bez pridružených chorôb, úmrtia na COVID-19 nebudú výrazne klesať.
„Čo sa týka skupín pacientov, ktorí zomierajú na COVID-19, sú to väčšinou ľudia nad 60 rokov. Veľmi rizikoví sú aj mladší polymorbídni a obézni pacienti. Je pravdou, že keby sme mali zaočkovanú väčšinu pacientov nad 60 rokov, hospitalizovaných aj úmrtí by bolo ešte menej,“ vysvetľuje Kulkovský.
Analytik Bošnák preto zdôrazňuje, že najlepšia vakcína je tá, ktorá je podaná. Nemali by ju odkladať starší ani mladší s chronickými chorobami.
Medzi 4. a 11. aprílom prijali slovenské nemocnice 1 318 pacientov. Z nich tretina boli ľudia od 61 do 70 rokov a zhodne po 21 percent boli ľudia zo skupín od 51 do 60 a 71 až 80 rokov. Tieto skupiny obyvateľstva mali byť už v priebehu marca zaočkované.
Naopak, z osemdesiatnikov máme zaočkovaných zhruba 55 percent a sedemdesiatnikov nad 60 percent. Zo šesťdesiatnikov sme zaočkovali len tretinu. Napriek tomu je už dnes umožnené očkovanie ľuďom nad 40 rokov.
Kulkovský však dodáva, že do nemocníc sa dostávajú aj mladší ľudia. Nemyslí si preto, že by sme na mladšie vekové kategórie nemali vôbec myslieť. Navrhuje skôr zmeniť očkovaciu stratégiu v súvislosti s vakcínou AstraZeneca.
„Vakcínu od AstraZeneca by som posunul pre ľudí nad 60 rokov, kde je už i tak extrémne nízke riziko trombózy ešte nižšie a naviac ochota očkovať sa v tejto skupine je pomerne dobrá. Vakcíny mRNA by som naopak podával vo vekovej skupine pod 60 rokov,“ hovorí Kulkovský.
Zároveň navrhuje, aby sa začalo očkovať Sputnikom v rámci klinickej štúdie. „Stačilo by povoliť klinické skúšanie pre šaržu, ktorú máme naskladnenú a osloviť poskytovateľov, ktorí by mali záujem zúčastniť sa klinického skúšania do doby, kým bude vakcína schválená. Viacerí lekári verejne prejavili záujem očkovať Sputnikom V, aspoň by sa ukázalo, či nešlo len o reči a skutek by utek,“ myslí si Kulkovský.
Koncom apríla by mali počty úmrtí výrazne klesnúť
Zlepšenie situácie z pohľadu úmrtí by tak mohlo nastať až koncom apríla, keď sa prejavia aj nižšie čísla infikovaných zo začiatku mesiaca. Ak sa však ukáže, že ľudia mali počas Veľkej noci „uvoľnené mravy“, úmrtia nemusia výrazne klesnúť ani koncom apríla. Doterajšie štatistiky to však nenasvedčujú.
Súhlasí aj analytik Bošňák. „Základná veličina, ktorá určuje úmrtia, sú hospitalizácie. Tie máme teraz na polovičných číslach od vrcholu v marci. V apríli klesnú aj počty úmrtí,“ dodal Bošňák.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
