Núdzový stav musí schváliť vláda a odobriť ho poslanci.
Vláda napriek hlbokej koaličnej kríze musí riešiť končiaci sa núdzový stav. Ak ho vláda schváli, tak ho ešte musia najneskôr do 20 dní odobriť poslanci. Zákonodarcov sme sa preto v ankete pýtali, ako by hlasovali. Tu si ju môžete pozrieť. Otázkou však je, čo by sa zmenilo, keby spomínaný stav prestal platiť.
(text pokračuje pod grafikou)
Čo by znamenal koniec núdzového stavu v praxi?
Čo by sa teda stalo, keby poslanci predĺženie núdzového stavu neodsúhlasia? V prvom rade sa s okamžitou platnosťou skončí.
V bežnom živote by prestal platiť zákaz vychádzania. Vláda by viac nemohla ani obmedzovať slobodu pohybu či podmieniť niektoré cesty potrebou negatívneho testu.
„Nemohlo by sa zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať a rovnako by sa nemohla uložiť pracovná povinnosť na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti alebo poskytovania sociálnych služieb," uviedol Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave.
Rovnako tak by nebolo možné nariadiť lekárom prácu v nemocniciach, prikázať nemocniciam reprofilizáciu lôžok či vytvárať vakcinačné centrá. Vláda by nemohla ani spúšťať zrýchlené verejné obstarávania, hlavne na nákup zdravotníckeho materiálu.
Na druhej strane to neznamená, že by sa otvorili všetky obchody, reštaurácie a ostatné prevádzky. Naďalej by boli zakázané aj hromadné podujatia či bohoslužby. Ani povinnosť nosiť rúško by nezanikla. Ide totiž o opatrenia, ktoré spadajú pod vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva a tie nemajú nič spoločné s platnosťou núdzového stavu.
Koalícia mala s núdzovým stavom problém
Naposledy sa núdzový stav predĺžil 8. februára o ďalších 40 dní, na základe novelizovanej legislatívy však musí toto predĺženie núdzového stavu odobriť aj parlament, najneskôr do 20 dní. To sa naposledy aj udialo, ale viacerí koaliční poslanci uviedli, že tak spravili posledný raz.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
