WHO na zozname od roku 2018 necháva voľné miesto pre doteraz neznámu chorobu.
Svet sa ešte ani zďaleka nespamätal z prvej veľkej pandémie za posledných 100 rokov a vedci už varujú, že to môže byť iba začiatok novej éry. Koronavírus SARS CoV-2 je iba špička ľadovca. V prírode, ktorá vplyvom klimatických zmien prechádza bezprecedentným obdobím, na ľudstvo číhajú ďalšie infekčné choroby, ktoré majú vysoký pandemický potenciál.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) preto pravidelne aktualizuje zoznam najnebezpečnejších patogénov spôsobujúcich „prioritné choroby“, na ktoré by sa malo ľudstvo zamerať a byť pripravené sa pred nimi brániť.
Na aktuálnom zozname je deväť infekčných ochorení vrátane nového koronavírusu, ktorý je v súčasnosti verejným nepriateľom číslo jedna. Proti väčšine z týchto vírusov zatiaľ nemáme účinné vakcíny ani lieky. Najväčšie obavy vyvolávajú ich prípadne infekčnejšie mutácie.
Vírus Nipah
Najväčším strašiakom je vírus Nipah, ktorý má veľmi vysokú smrtnosť (až okolo 75 %) a vedci sa obávajú, že práve tento patogén by mohol spôsobiť ďalšiu celosvetovú pandémiu. Pre porovnanie: na koronavírus celosvetovo zomiera iba okolo 0,3 percenta nakazených.
Vírus bol pomenovaný podľa malajzijskej dediny Nipah, kde zabíjal prvýkrát koncom 90. rokov. Na ľudí sa preniesol z prasiat.
Vírus spôsobuje zápal mozgu (vírusová encefalitída) a nakazení trpia vysokými horúčkami, bolesťami hlavy, dýchacími ťažkosťami, vracaním, kŕčmi. Následne sa dostavuje dezorientácia a malátnosť a v mnohých prípadoch potom kóma a smrť.
V prípade ťažkého priebehu ochorenia môže smrť nastať do 48 hodín, odkedy sa prejavia prvé príznaky. Proti vírusu Nipah neexistujú lieky ani vakcína.
Najohrozenejšie krajiny sú okrem Malajzie aj Bangladéš a India. Epidémie vírusu Nipah už mali aj v Kambodži, na Filipínach a v Thajsku. Z afrických krajín sa vyskytujú ohniská nákazy v Ghane a na Madagaskare.
Ebola
Ebola je zriedkavé, ale veľmi závažné ochorenie, ktoré sa často končí smrťou. WHO uvádza, že priemerná smrtnosť sa pohybuje na úrovni 50 %.
Ochorenie sa prenáša priamym kontaktom s krvou alebo inými telesnými tekutinami živých alebo mŕtvych nakazených ľudí. Prenos sa môže uskutočniť aj nechráneným pohlavným stykom s uzdravenými pacientmi, a to až tri mesiace po ich uzdravení. Človek sa môže nakaziť aj priamym kontaktom s krvou a inými telesnými tekutinami infikovaných živých či uhynutých voľne žijúcich zvierat, ako sú opice, lesné antilopy alebo netopiere.
Ochorenie sa klinicky prejavuje po dvoch až 21 dňoch od vystavenia vírusu náhlym nástupom horúčky, bolesťami svalov, slabosťou, bolesťami hlavy a hrdla. V niektorých prípadoch dochádza k vnútornému krvácaniu.
V ďalšom štádiu sa ochorenie prejavuje zvracaním, hnačkami, vyrážkami a poruchami funkcie pečene a obličiek. U niektorých pacientov môže dôjsť k silnému vnútornému a vonkajšiemu krvácaniu a zlyhaniu viacerých orgánov.
Vývoj vakcín proti Ebole stále prebieha, no tie existujúce nemajú vysokú účinnosť a zaberajú iba proti konkrétnym variantom. Ebolu prvýkrát zaznamenali v roku 1976 v africkom Zaire a epidémie tohto ochorenia odvtedy pravidelne postihujú aj Sudán, Ugandu a Gabon. Najviac prípadov nákazy zaznamenali medzi rokmi 2013 až 2016.
Vírus Zika
Zika vírus bol prvýkrát identifikovaný v roku 1947 u opíc v Ugande. Následne v roku 1952 bol vírus identifikovaný aj u ľudí v Ugande a v Tanzánii. Zika vírus patrí do skupiny flavivírusov a na človeka je prenášaný komármi rodu aedes. Vyskytuje sa v Afrike, na americkom kontinente, v Ázii a v oblasti Tichého oceánu.
Inkubácia vírusu v tele nakazeného trvá maximálne 14 dní, klinické príznaky infekcie bývajú mierne. U 80 % nakazených osôb sa neprejavia žiadne symptómy. Zvyšných 20 % nakazených môže prekonať horúčku Zika, ktorá má podobný priebeh ako chrípka.
Okrem vysokých teplôt sa prejavuje vyrážkami šíriacimi sa z tváre na ostatné časti tela, bolesťami hlavy a kĺbov. Riziko môže predstavovať najmä pre tehotné ženy, keďže bola zaznamenaná možná súvislosť so zvýšeným výskytom ťažkej vývojovej poruchy, mikrocefálie, u novorodencov.
V roku 2014 sa v Brazílii s touto vadou narodilo 150 detí, o rok neskôr ich bolo už 2 700. Proti ochoreniu neexistuje liek, brazílska vláda sa však usiluje o urýchlenie vývoja vakcíny. Jedinou prevenciou preto zostávajú tradičné formy ochrany pred uštipnutím komára.
MERS a SARS
MERS (Middle East Respiratory Syndrome) je vírusové respiračné ochorenie spôsobené vírusom MERS-CoV (koronavírus). Zdroj nákazy ako aj spôsob prenosu na človeka je stále v štádiu skúmania. Doterajšie vedecké analýzy však naznačujú, že zdrojom nákazy sú jednohrbé ťavy. Preto hovoríme o zoonóze - ochorení prenášané primárne zo zvierat na človeka.
Inkubačný čas (obdobie od infikovania organizmu po prepuknutie príznakov choroby) je dva až 14 dní, v priemere päť dní. Ochoreniu podľahne približne 30 - 40 % infikovaných osôb.
MERS je respiračné ochorenie, ktoré sa u väčšiny chorých začína typicky horúčkou a kašľom. Prítomné môžu byť bolesti hrdla, triaška, bolesti svalov a kĺbov a sťažené dýchanie. V niektorých prípadoch boli zaznamenané hnačky.
Prvé prípady, u ktorých sa zaznamenal prenos z človeka na človeka, boli v Saudskej Arábii v roku 2012. Tam sa vyskytli aj lokálne epidémie. Najviac prípadov ochorenia MERS sa vyskytuje v krajinách Blízkeho Východu - Saudská Arábia, Spojené Arabské Emiráty, Katar, Jordánsko, Omán, Kuvajt, Egypt, Jemen, Libanon a Irán. Sporadické ochorenia boli hlásené tiež v Európe, a to prevažne u ľudí s pozitívnou cestovateľskou anamnézou do krajín Blízkeho Východu.
Podľa vedeckých štúdií v súčasnosti nemá vírus MERS-CoV vysoký pandemický potenciál, šírenie ochorenia je podľa doterajších zistení obmedzené na osoby v úzkom kontakte s chorým alebo na zdravotnícke zariadenia. Svetová zdravotnícka organizácia zaradila MERS do zoznamu najmä pre jeho prípadné mutácie, ktoré by mali schopnosť šíriť sa rýchlejšie. V kombinácii s vysokou smrtnosťou by tak tento vírus predstavoval skutočnú hrozbu pre celé ľudstvo.
SARS (z angl. Severe Acute Respiratory Syndrome, po slovensky ťažký akútny respiračný syndróm či tiež syndróm náhleho zlyhania dýchania) je vírusové ochorenie dýchacích ciest spôsobené koronavírusom SARS-CoV.
Hostiteľmi vírusu sú niektoré druhy netopierov, cibetky alebo medvedíci čistotní. Jeho výskyt bol prvýkrát hlásený 16. novembra 2002 z čínskej provincie Kuang-tung.
Počas niekoľkých ďalších mesiacov sa nákaza rozšírila do viac ako 30 krajín, nakazila vyše 8000 ľudí a priamo spôsobila smrť 774 ľudí. SARS sa tak stal prvou chorobou v 21. storočí, ktorá preukázala jasnú schopnosť šíriť sa po trasách medzinárodnej leteckej dopravy. V polovici roka 2003 sa podarilo pomocou efektívnych protiepidemických opatrení zastaviť šírenie infekcie.
Inkubačná doba SARS je od dvoch do ôsmich dní, v niektorých prípadoch až desať dní. Infekcia sa začína zvyčajne vysokou teplotou, bolesťami hlavy, celkovou únavou. Po dvoch až ôsmich dňoch sa pridružuje suchý kašeľ a dýchacie ťažkosti. U väčšiny postihnutých sa vyvíja zápal pľúc. Vysoká úmrtnosť (takmer 10 %) je pripisovaná predovšetkým silnej imunitnej reakcii (tzv. Cytokinové búrka). Smrteľnosť prípadov u osôb s ochorením zodpovedajúcich súčasnej definícii prípadov WHO pre pravdepodobné a podozrivé prípady SARS je okolo troch percent.
Krymsko-konžská hemoragická horúčka (CCHF)
Krymsko-konžská hemoragická horúčka (Crimean-Congo haemorragic fever - CCHF) je ochorenie vyvolané vírusom rodu Nairovirus, čeľade Bunyaviridae.
Prvýkrát ju opísali v roku 1944 na Kryme. V roku 1969 rovnaký patogén zachytili aj v Kongu.
CCHF sa endemicky vyskytuje v Afrike, na Balkáne, Strednom východe a v ázijských krajinách pod 50. rovnobežkou, čo je geografické obmedzenie výskytu kliešťov rodu Hyalomma prenášajúcich ochorenie.
Inkubačná doba je 3 až 12 dní. CCHF spôsobuje hnačku, zvracanie, krvácanie a v niektorých prípadoch aj fotofóbiu (svetloplachosť). Smrtnosť vírusu kolíše od 10 do 40 % a neexistuje proti nemu žiadna vakcína.
Horúčka Lassa
Lassa mammarenavírus je vírus z rodu Mammarenavirus a čeľade Arenaviridae. Má zoonotický pôvod a prenášajú ho potkany rodu Mastomys cez výkaly a moč. Vírus spôsobuje horúčku Lassa s krvácaním, bolesťami hrdla, hluchotou, kašľom, bolesťami hlavy a ďalšími príznakmi. Rýchlo sa rozmnožuje a u človeka je extrémne smrteľný, napáda všetky tkanivá. Pri liečbe pomáha skoré podanie lieku ribavirín. Vakcína neexistuje.
Lassa mammarenavírus bol prvýkrát izolovaný v regióne Lassa v Nigérii roku 1969. Je endemický pre západnú Afriku. Ročne je infikovaných približne 300 až 500-tisíc ľudí a má takmer 5 000 obetí. Epidémie horúčky Lassa sa vyskytli v Benine, Ghane, Guinei, Libérii, Mali, Sierra Leone, Togu a Nigérii, ale vírus sa pravdepodobne vyskytuje aj v ďalších západoafrických krajinách.
Vírus má smrtnosť na úrovni jedného percenta, pri pacientoch s klinickými príznakmi až okolo 15 %. U približne 80 percent ľudí, ktorí sa vírusom nakazia, sa neprejavujú žiadne príznaky. Pri vážnom priebehu ochorenia môže dôjsť k napadnutiu vnútorných orgánov (obličky a pečeň) a ich následnému zlyhaniu.
Vírus RVF
Horúčka údolia Rift (Rift Valley Fever - RVF) je zoonotické ochorenie, ktoré primárne postihuje zvieratá, no má schopnosť prenášať sa aj na ľudí.
RVF patrí do rodu Phlebovirus a najčastejšie sa vyskytuje v telách hospodárskych zvierat, ako sú kravy, ovce a kozy. Na človeka sa najčastejšie prenáša po kontakte s krvou infikovaného zvieraťa alebo po uštipnutí hmyzom živiacim sa zvieracou krvou. Vírus prvýkrát identifikovali v roku 1931 počas vyšetrovania hromadného úhynu oviec v údolí Rift v Keni, podľa ktorého dostala choroba názov. Ohniská nákazy sa odvtedy objavili iba v Afrike a na Blízkom východe.
Prevencia spočíva v očkovaní zvierat proti tomuto ochoreniu. Zatiaľ proti nemu neexistujú žiadne špecifické lieky.
Mierne príznaky sa môžu prejavovať horúčkou, bolesťami svalov a hlavy. Medzi vážne prejavy choroby patrí dočasné oslepnutie, infekcia mozgu spôsobuje zmätenosť. Ochorenie môže napadnúť pečeň a vyvolať krvácanie. Úmrtnosť u ľudí trpiacich krvácaním je až na úrovni okolo 50 %.
Choroba X
WHO na zozname od roku 2018 necháva voľné miesto pre doteraz neznámu chorobu, ktorá však je „niekde tam vonku“ a kedykoľvek môže spôsobiť pandémiu obrovských rozmerov s desiatkami miliónov obetí.
Vďaka vzniku konceptu neznámeho vírusu sa vedci zamerali na výskum celého rodu obávaných Flavivírusov a nie iba na jednotlivé kmene.
Na začiatku pandémie koronavírusu SARS-CoV-2 sa špekulovalo, že práve tento patogén by mohol spĺňať kritériá pre označené choroba X. Ďalšími kandidátmi sú vtáčia chrípka (H7N9). syntetické vírusy vyrobené v laboratóriách a bakteriálne infekcie odolné voči antibiotikám.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
