Pandémia prasacej chrípky sa skončila v lete 2010.
Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2 je dnes hlavnou témou v každom kúte sveta. No spomínate si na to, ako spoločnosť pred pár rokmi bojovala s pandémiou prasacej chrípky? Mal ju na svedomí vírus H1N1, ktorý bol kombináciou prasacieho, vtáčieho a ľudského vírusu chrípky.
Pandémia vypukla v roku 2009 v Mexiku a postupne sa šírila do USA a ďalších krajín. Pacienti mali problémy horných dýchacích ciest, ktoré často spôsobili komplikácie vo forme zápalu pľúc a mohlo viesť až k smrti. Ochorenie postihovalo všetky vekové skupiny.
Príznaky prasacej chrípky boli podobné ako pri bežnej sezónnej chrípke. Ľudí trápili horúčka, kašeľ, bolesť hrdla, hlavy, ale aj nevoľnosť, bolesť celého tela či únava.
V prípade výskytu ochorenia hygienici Slovákom odporúčali izoláciu chorého, dodržiavanie zásady osobnej hygieny, najmä časté umývanie rúk vodou a mydlom, použité hygienické vreckovky baliť do mikroténových vreciek, uzavrieť a následne vhodiť do odpadkového koša. Takisto vyhýbať sa priestorom s vysokou koncentráciou ľudí a obmedziť kontakt s príbuznými.
V prípade, že sa zdravotný stav zhoršil niekomu, kto bola v štáte, kde už bol zaznamenaný výskyt prasacej chrípky, prípadne sa zdržovali v postihnutých oblastiach, bolo nevyhnutné zostať doma a okamžite telefonicky kontaktovať lekára.
Viac sa neopakovala
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) v tom čase informoval, že pokiaľ sa osoba, ktorá sa vrátila z rizikových oblastí, vrátila zdravá, nebol dôvod vyhľadať zdravotnú starostlivosť, ale desať dní od návratu sledovať svoj zdravotný stav a dvakrát denne si merať telesnú teplotu.
Ak pacienti navštívili lekára s príznakmi akútneho respiračného ochorenia, bolo potrebné spomenúť cestovateľskú anamnézu.
Prvý prípad bol na Slovensku zaznamenaný 28. mája 2009 u muža, ktorý sa vrátil z USA. Od začiatku februára 2010 bola vakcína proti pandemickej chrípke dostupná pre všetkých na Slovensku. V auguste bol vo svete vyhlásený koniec pandémie. Celkovo u nás prasaciu chrípku za toto obdobie potvrdili u približne 1200 ľudí a usmrtila asi 60 ľudí.
Ako približuje virológ Fedor Čiampor, tento vírus mal rovnaké označenie ako vírus španielskej chrípky, teda H1N1, ale mal špecifické a neobvyklé zloženie genetického materiálu, a tým sa odlišoval od ostatných.
„Preto vzbudzoval predstavy, že môže byť novým vírusom, ktorý mohol spôsobiť takú pandémiu, ako bola španielska chrípka. Ukázalo sa však, že takúto aktivitu nemá. Pandemická hrozba odznela v roku 2009 a viac sa neopakovala," hovorí.
Žiadne plošné testovanie
Podľa Čiampora je ťažko tvrdiť, či sa tento vírus úplne vytratil alebo zmutoval, no ako je známe, viac sa neobjavil. Vírusy, ktoré sa dnes používajú v očkovacích látkach sú také, ktoré cirkulujú a spôsobujú epidémie chrípky, ale neobsahujú tento pandemický kmeň vírusu chrípky.
„Zomrelo aj pár tehotných žien, ktorým lekári neodporúčali zaočkovať sa, keďže to považoval za nebezpečné a to vôbec nebolo správne, keďže sa ženy v očakávaní očkujú bežne," spomenul Čiampor.
Prasacia chrípka sa testovala výtermi, aké poznáme dnes v čase nového koronavírusu. No vykonávali sa len u ľudí, ktorí prišli k lekárovi. Žiaden iný špeciálny test sa nepoužíval, neexistovali žiadne stanovištia ani plošné odbery.
Podľa Čiampora nemali všetky krajiny možnosť identifikovať kmeň vírusu chrípky. Oficiálne si ochorenie vo svete vyžiadalo 18-tisíc obetí, no v skutočnosti to mohlo byť niekoľkonásobne viac.
„Pod krídlami chrípky sa viedlo všeličo možné. Údajne si mohla prasacia chrípka vyžiadať pol milióna obetí. No to je počet, ktorý si ročne vyžiada aj bežná chrípka. Vyššie počty boli práve v tomto pandemickom roku 2009, ale nebolo to nič dramatické a neprepuklo to v žiadnu veľkú pandémiu," dodáva virológ.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
