Podľa profesora máme šancu vyhnúť sa druhej vlne.
Odborník na tropickú medicínu Vladimír Krčméry oznámil, že sa sťahuje z krízového štábu. Je presvedčený, že je čas, aby sa vystriedala prvá línia a aby ho nahradili mladší. Krízový štáb by mal podľa Krčméryho vďaka ústupe nákazy postupne tlmiť svoju činnosť.
Počas svojej takmer 40-ročnej praxe zažil deväť epidémií. Verí, že prežije aj súčasnú koronakrízu. V rozhovore vysvetľuje, čo ho na novom koronavíruse prekvapilo a či sme už z najhoršieho von.
V rozhovore sa dočítate:
Či a kedy príde druhá vlna
Akú chybu urobili krajiny, do ktorých sa vírus vrátil
Aká je budúcnosť cestovania
Čo bolo podľa odborníka prekvapivé na súčasnej epidémii
Čo pomohlo Slovákom
Či bolo správne spojiť druhú a tretiu fázu otvárania ekonomiky
Do ktorých krajín je bezpečné cestovať
Zdroj:
TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
Zažili ste už niekoľko epidémií. Je niečo, čo vás pri tejto prekvapilo?
Áno. Musím povedať, že súčasná je v počte nakazených najväčšia. Prekvapila ma však mortalita. Spočiatku bola v Číne veľmi nízka. Všetky doterajšie epidémie koronavírusu mali mortalitu od 10 do 40 percent. Táto začala dvoma-troma percentami. Vedel som, že sa to dostane do Európy, keďže sa lieta o dušu, dokonca po lockdowne vo Wuchane odletelo odtiaľ niekoľko lietadiel. Myslel som si, že mortalita ostane rovnaká aj v Európe. Teraz je v niektorých európskych krajinách prekvapivo vysoká mortalita. V Číne zomrelo do päť percent nakazených. Aj v rámci východnej Európy sú vysoké rozdiely. My máme mortalitu asi najnižšiu na svete.
Ozaj ma prekvapila mortalita v Taliansku, Francúzsku, v Spojenom kráľovstve a v niektorých štátoch USA, kde dosahuje mortalita od 10 do 15 percent. To je niečo medzi tou prvou koronavírusovou epidémiou v Hongkongu a známym MERS-om v Spojených Arabských Emirátoch, kde sa chorí nakazili od pretekárskych tiav. V prvej vlne tam zomrelo 40 percent nakazených. Toto je niečo, čo ma prekvapilo a neviem to vysvetliť. Obzvlášť teda, keď si vezmeme, že krajiny Západu majú dobrú zdravotnícku infraštruktúru a sú známe vysokou kvalitou zdravotníctva. Paradoxne tam vidíme vysokú mortalitu do 20 percent a to je niečo, čo neviem vysvetliť.
V súvislosti s Talianskom sa argumentovalo, že dôvodom vysokej úmrtnosti je aj vyšší priemerný vek obyvateľov. Je to jeden z dôvodov?
Myslel som si to aj ja, ale Nemecko má rovnaký priemerný vek a tam je mortalita násobne nižšia. Možno je to tým, že Nemecko sa poučilo z predchádzajúcej epidémie. Pred ôsmimi rokmi mali epidémiu E.coli. Pôvodne si mysleli, že zdrojom nákazy sú španielske uhorky, neskôr sa zistilo, že sú za tým nemecké klíčky. Prvé týždne mali zrazu 700 chorých na jednotkách intenzívnej starostlivosti, potom stovky na dialýzach, potom opäť tisícka na JIS-kách. Nemecko si zachovalo počty a štruktúru týchto špecifických jednotiek a možno aj to hralo úlohu v tom, že dnes majú nízku mortalitu, aj keď majú podobne vysoký vek obyvateľov ako severné Taliansko či Španielsko. Očakávali sme, že zdravotné systémy a infraštruktúra v severnom Taliansku či vo Francúzsku je omnoho vyššia ako u nás a mortalita tam bude zanedbateľná. Nie je tomu tak a nemám vysvetlenie.
Dá sa povedať, že Slovensko je už z najhoršieho vonku?
Prvú vlnu máme za sebou a tá býva vždy najhoršia. Druhá vlna býva importovaná. Mali by sme sa poučiť z krajín, ktoré si mysleli, že sú za vodou a predčasne sa otvárali navonok. Som optimista, ale varujem pred prehnaným optimizmom. Každá epidémia sa správa inak. Je potrebné mať pred tým pokoru. Zažil som aj päť nekoronavírusových epidémií a scenáre boli vždy iné. Krajiny, ktoré teraz zažívajú druhú vlnu ako Singapur, Hongkong a Kórea, sa príliš skoro otvorili a vrátil sa k nim vírus zvonku. Zdá sa, že prvú vlnu máme za sebou a keď sa poučíme z týchto krajín, druhá vlna môže byť v niektorých ohľadoch taká, že si ju ani nemusíme všimnúť.
Najväčším rizikom je teda letecká doprava. Aké je východisko? Mali by sme prestať cestovať a lietať?
To nie. Druhá vlna je spôsobená tým, že medzi jednotlivými krajinami je nerovnováha a sú v rôznych stavoch epidémie. Tam, kde sa epidémia začala skôr, tak očakávame aj skôr pokles, takže sú aj skôr optimistickí a otvárajú sa. Tlak verejnosti je tiež dôležitý faktor. Sú krajiny, ktoré sú viac rozcestované a majú viac rozlietané letiská. Osud druhej vlny nezávisí len od nás, závisí skôr od situácie v okolí. To znamená, ako sa rozlietajú letiská v Budapešti a v Prahe, ktoré sa rozlietavajú tempom, ktoré vo mne budí obavy. Na druhej strane, rakúske letiská sa rozlietavajú pomalšie a sprísnili opatrenia. Napríklad, niekde vyžadujú od cestujúcich pred nástupom do lietadla negatívny test, alebo dokonca vám ho urobia na letisku. Za 190 eur vám ho urobia na check-ine. Dôležitejšie, ako letieť na dovolenku, je položiť otázku kam. Ktoré krajiny sú na tom momentálne epidemiologicky veľmi zle? Je to Ruská federácia a Spojené kráľovstvo. Potom sú krajiny, v ktorých vidíme ústup a krajiny, ktoré nemajú závažný problém, ako napríklad štáty na Balkáne. Čierna Hora, Bulharsko, Cyprus a časti Grécka nemali prakticky žiaden problém. Dovolenka v týchto krajinách je rozhodne menej riziková ako v Madride, Londýne či v Moskve.
Uvoľňovanie opatrení je témou číslo jeden aj na Slovensku. Vláda spojila druhú a tretiu fázu a urýchlila otváranie ekonomiky. Bolo to dobré rozhodnutie? Nebolo by bezpečnejšie zachovať dvojtýždňové odstupy medzi fázami?
Krízový štáb v tomto prípade nezohral dominantnú úlohu. O tomto rozhodovala pracovná skupina epidemiológov a hygienikov, ktorí zhodnotili za a proti. Urýchlené tempo zvolili z dvoch dôvodov: Prvým bolo to, že ústup choroby bol viditeľný a druhý dôvod bol, že ekonomika a zdravotníctvo musia existovať aj napriek akejkoľvek epidémii, či je to koronavírus alebo ebola, alebo vtáčia chrípka. Niektoré činnosti musia v určitom tempe fungovať. Môžeme sa inšpirovať v zahraničí, ale nedá sa to úplne okopírovať, pretože epidémia je všade iná, pretože aj štartovacia čiara je v každej krajine iná. Mali sme výhodu v tom, že sme začali s opatreniami veľmi skoro.
Málokto vie, že sme boli prví v Európskej únii, kto zatvoril vyskoškolské internáty. Rektori sa nechali presvedčiť k činu, ktorý bol doteraz nevídaný. Zrazu odišlo domov 20 až 30-tisíc študentov. To sa udialo ešte predtým, ako sme mali známy prvý prípad. Potom sme boli prvou krajinou, ktorá zatvorila letiská. Isteže, bratislavské letisko nie je gigantické, nie je to Heathrow, ale aj to bol dobrý počin. Následne sme zrušili športové a kultúrne podujatia. Boli sme prví, kto zaviedol povinné nosenie rúšok. Tieto štyri body boli síce nepríjemné, ale zaviedli sa zavčasu a boli účinné. Čím sú opatrenia nepríjemnejšie a keď sú zavedené včas, tým viac sú účinnejšie.
Opatrenia by zrejme nefungovali, keby ľudia neboli disciplinovaní. V porovnaní s Talianmi či Španielmi sa o Slovákoch hovorí, že sú viac vystrašení a poslušní. Bola paradoxne naša bojazlivá povaha výhodou?
Disciplinovanosť je v tomto prípade určite pozitívna vlastnosť. Podobne dobré výsledky majú aj iné krajiny východnej Európy, ktoré majú za sebou totalitnú minulosť. Časť obyvateľstva je zvyknutá, že niektoré opatrenia sa prijímajú direktívne a majú zmysel pre disciplínu. Pomohlo to aj Poľsku, Maďarsku a niektorým krajinám Balkánu. Bulharsko má tiež veľmi nízke počty nakazených, takže áno.
Sklon k disciplíne, ktorý pramenil z našej minulosti, pomohol. Je celkom normálne, že máme strach a rešpekt. Slováci majú výhodu, že sme malý národ a nie veľmoc. Národy veľmocí majú pocit, že za to, že sú veľmocou, všetko vedia, všetko môžu, všetko sa dá, všetko sa dá predvídať. Slováci tieto vlastnosti nemajú. Čína to ako veľmoc podcenila a následne musela robiť tvrdé opatrenia. Našťastie, to nebol prípad Slovenska.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
