Psychológovia majú nádej, že postoje k očkovaniu sa po prekonaní súčasnej krízy môžu zmeniť.
Čím majú ľudia negatívnejšie postoje voči očkovaniu, tým menšiu ochotu prejavili aj voči možnosti dať sa zaočkovať proti novému koronavírusu, ktorý spôsobuje infekčné respiračné ochorenie COVID-19. Vyplýva to z dotazníkového prieskumu Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorý vedci spustili začiatkom marca.
"Zdá sa teda, že ľudia, ktorí majú už vytvorené negatívne postoje voči očkovaniu, sú vo svojich postojoch - hoci iracionálnych - pomerne konzistentní," povedala Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
V závere štúdie však vyjadrili psychológovia SAV nádej, že postoje k očkovaniu sa po prekonaní súčasnej krízy môžu zmeniť najmä preto, že ľudia sa momentálne cítia viac ohrození. V dotazníku sa totiž ľudia vyjadrili, že na ochotu dať sa zaočkovať vplývajú predovšetkým emočné faktory, ako je pocit ohrozenia či vnímanie rizika.
Z prieskumov akadémie podľa Jakuba Šrola z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV jednoznačne vyplýva, že vedecké myslenie ľudí chráni pred rôznymi nepodloženými presvedčeniami, ako sú konšpiračné teórie, pseudoveda či viera v paranormálne javy.
"Ukázalo sa, že ľudia s lepším vedeckým myslením majú menej konšpiračných teórií o vzniku, šírení a liečbe nového koronavírusu, ako aj menej konšpiračných teórií vo všeobecnosti. Tiež platí, že ľudia s lepším vedeckým myslením menej dôverujú alternatívnej medicíne," hovorí Šrol.
O nízkej vedeckej gramotnosti slovenských žiakov podľa Vladimíry Čavojovej z toho istého ústavu SAV hovoria každoročne podpriemerné výsledky v medzinárodnom testovaní PISA. "Ukázalo sa, že žiaci nechápu vedecké princípy, no majú dostatok samotných vedomostí. Aj tento moment nás podnietil pozrieť sa bližšie na to, ako vedecky myslíme v čase koronavírusu," povedala.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
