Vlády jednotlivých krajín zavádzajú tvrdé opatrenia, ktoré niektorí ľudia stále odmietajú rešpektovať.
Svet na niečo podobné nebol pripravený. Koronavírus nás ochromil spoločensky, ekonomicky, hospodársky, ale aj ľudsky. V čase pandémie jednotlivé štáty zavádzajú tvrdé opatrenia, aby zabránili šíreniu ochorenia COVID-19, no aj napriek tomu sa stále nájdu takí ľudia, ktorí to nerešpektujú. Svojím nezodpovedným konaním ohrozujú seba, svojich príbuzných, ale aj ľudí okolo seba.
Psychológovia na takéto správanie majú vysvetlenie. Nie každý z nás sa ľahko podriadi autoritám, nie všetci dokážeme zostať doma a stretávame sa aj s bezohľadnosťou či ľahostajnosťou voči iným osobám.
Dodnes sme ešte nečelili podobnému vírusu, ktorý by nás natoľko obmedzoval. Reakcie ľudí sú preto rôzne. Odborníci uvádzajú šesť hlavných dôvodov, prečo niektorí z nás nezostávajú doma, aj keď je to nevyhnutné.
1. Nedostatočná reakcia
Psychológovia v súčasnosti študujú, aký vplyv má šírenie sa koronavírusu na ľudí. Ľudstvo rozdelili do troch základných skupín: nadmerne reagujúci, nedostatočne reagujúci a mierne reagujúci.
Nadmerne reagujúci ľudia sú tí, ktorí podľahli panike a vykupujú obchody, aby mali zásoby na mesiace. Tí mierne reagujúci dodržiavajú opatrenia vlády a správajú sa zodpovedne. Treťou skupinou sú ľudia, ktorí veria, že koronavírus nedostanú, že je to ochorenie podobné chrípke, a preto nedodržujú odstup od ľudí, nenosia rúška a podobne. Práve táto skupina môže byť príčinou toho, že sa vírus nedarí v niektorých krajinách spomaliť.
2. Neistota a spôsob, ako znovu získať kontrolu
Psychológovia hovoria aj o takzvanej „antisociálnej dištančnej skupine ľudí", ktorí ignorujú nariadenia, pretože by sa tak cítili bezmocní. Čím viac vzdorujú, tým je pre nich hrozba vírusu menšia.
„Neistota nám neustále pripomína veci, ktoré nie sú pod našou kontrolou," uviedla psychologička pre CNN. „Do istej miery tomu vzdorujeme aspoň tak, že sa snažíme kontrolu opäť získať."
Keď je hromadenie zásob škodlivé pri boji s vírusom, rovnaký efekt má aj odmietanie rady. Sústreďovanie sa v dave iba zvyšuje riziko, že sa vystavíme vírusu. Obmedzenie kontaktu s ostatnými je jediným spôsobom, ako spomaliť šírenie nového koronavírusu.
Niektorí ľudia hrozbu ochorenia COVID-19 zľahčujú a myslia si, že nákaza je od nich ďaleko a problémom je len v iných krajinách. Ak nevidia na vlastné oči chorých vo svojej komunite, nepokladajú to za dôležité.
4. Znecitlivenie
Koronavírus vytvára v spoločnosti takzvanú „infodémiu", čiže informačnú pandémiu. Zvyšujúcim sa počtom informácií ale aj dezinformácií v médiách a následne medzi skupinami ľudí o koronavíruse, ľudia znecitlivejú. Znamená to, že čím viac sa o tom v komunite rozpráva, tým menej je to pre ľudí hrozba. Ak sa mladým ľuďom stále vraví, že chorobu prechodia a nie sú vystavení nebezpečenstvu, prestanú sa báť a začnú sa správať nezodpovedne.
5. Individuálne zmýšľanie
Psychológovia hovoria, že to nie je iba generačný problém. Napríklad západný svet (USA alebo Veľká Británia) si cení svoju individuálnu slobodu. No počas pandémie môže byť toto myslenie fatálne pre tých najzraniteľnejších. Príkladom sú aj ľudia, ktorí sa aj naďalej zúčastňujú spoločenských aktivít vo veľkom počte.
Zdravotníci, celebrity aj športovci sa preto snažia vzbudiť vo svete povedomie o tom, že keď nechránime seba, tak ohrozujeme svojich najbližších, najmä tých, ktorí patria do rizikovej skupiny.
6. Osamelosť
Psychológovia sa zhodnú, že ľudské bytosti vo všeobecnosti túžia po spojení, teda sociálnom kontakte a dlhodobé odmietanie tejto interakcie nevydržia. To môže byť obzvlášť náročné pre starších ľudí, ktorí sú už sami, prípadne pre tých, ktorí trpia depresiami a sú rovnako osamelí. Dôchodcovia často odmietajú alebo nemajú prístup k modernej komunikácii cez technické nástroje ako napríklad videohovor cez mobil alebo notebook. Preto vyžadujú, aby ich rodina a priatelia chodili navštevovať.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
