Opísala priebeh choroby, ktorá momentálne trápi státisíce ľudí po celom svete.
Prešli viac ako dva týždne, čo na Slovensku potvrdili prvý prípad nákazy koronavírusom. Odvtedy sa náš každodenný život obrátil hore nohami.
Na našom Facebooku sme nedávno zverejnili výzvu. Chceli sme sa pozhovárať s niekým, komu potvrdili ochorenie COVID-19 spôsobené novým koronavírusom. Aby ostatným Slovákom priblížil, čo prežíva, aký priebeh má domáca liečba a ako sa vôbec dozvedel o tom, že je jednou z pozitívne testovaných osôb.
Napísala nám pacientka, ktorá má koronavírus. V článku ju voláme Anna, hoci jej meno je v skutočnosti iné. Zmenili sme ho s prísľubom zachovania anonymity.
Anna žije v hlavnom meste spolu s manželom a troma deťmi. Na začiatku rozsiahlych opatrení v krajine jej ani nenapadlo, že aj ona bude patriť medzi osoby s ochorením COVID-19.
Anna pracuje v materskej škole. Približne dva týždne pred prvými príznakmi ochorenia sa deti začali vracať z prázdnin späť do škôlky. Vysoká chorobnosť v tomto období nie je nič výnimočné, našlo sa zopár detí, ktoré pokašliavali či mali nádchu. Nič viac, nič menej. Ako píše Anna, nik nepátral po tom, odkiaľ sa vrátili.
V tom čase bojovala Čína s vrcholom koronavírusu, v Taliansku sa situácia začínala zhoršovať. A na Slovensku? Koronavírus bol ďaleko za hranicami, život bežal ako obvykle. Bez karantény, izolácie, reštrikcií, rúšok či vyprázdnených ulíc.
Dilema pred služobnou cestou
Časom sa začala situácia meniť. Anna spomína na začiatok marca, kedy na Slovensku oficiálne potvrdili prvý prípad nákazy. Išlo o 52-ročného muža z Kostolišťa, ktorého syn sa vrátil z Benátok. Teda z oblasti, ktorá, ako sa neskôr ukázalo, je mimoriadne riziková.
Po tejto správe začala mať Anna dilemu. Chystala sa na pracovnú cestu, no iba v rámci Slovenska. Čakalo ju školenie na pár dní s malou skupinou ľudí, a tak zvažovala pre a proti. „Stredné školy zavreli svoje brány pre prípad z Malaciek. Situácia bola u nás relatívne pokojná, poučili nás o všetkých opatreniach, ktorými sa mala zabezpečiť minimalizácia rizika. Odcestovala som, cítila som sa úplne zdravá, bez akýchkoľvek problémov," opisuje Anna.
Neskôr došlo k zatvoreniu aj iných materských škôl vrátane tej, v ktorej Anna pracuje. Na druhý deň školenia sa začala cítiť horšie. Pobolievali ju svaly, cítila sa viac unavená ako obvykle. Stav pripísala dlhému sedeniu a ďalší deň sa vybrala na cestu domov vlastným autom, presne tak, ako prišla.
Domov dorazila popoludní. Zmerala si teplotu, ktorá sa vtedy vyšplhala na 37,2 stupňa. Stále sa cítila unavená a pobolievala ju hlava. Zostala doma spolu so svojimi deťmi, jej manžel ešte chodil do práce.
O dva dni neskôr sa jej zdravotný stav zhoršil. Veľmi ju boleli svaly aj kĺby, stále bola unavená a malátna, teplota sa jej zvýšila na 38 stupňov.
Nasledovali dni, kedy bol Annin stav podobný chrípke. Nemala kašeľ, nádchu ani bolesti hrdla. Stúpala jej horúčka a bola slabá, brala antipyretiká a vitamíny. Cítila sucho a tlak v hrudi, no dýchalo sa jej dobre.
Vyšetrenia bez výsledku
Na konci týždňa Anna zavolala svojej obvodnej doktorke. Domáca liečba bola zatiaľ bez efektu, stále ju boleli kĺby a cítila sa zle. Informovala ju detailne o svojom stave a vypýtala si elektronický recept. Doktorka ju zavolala na vyšetrenie. Anna si teda vzala všetky ochranné pomôcky, nasadla do auta, snažila sa vyhnúť ľuďom a dorazila do prázdnej čakárne.
V ambulancii opäť odpovedala na rovnaké otázky ohľadom cestovateľskej anamnézy. „Opakujem pravdu, v zahraničí som nebola. Stretla som mnoho ľudí, o ktorých netuším, kde a kedy boli," opisuje Anna.
Doktorka ju vyšetrila. Hrdlo bolo v poriadku a vypočula si aj dýchanie, pričom priedušky boli problematické. Annu to prekvapilo, keďže vôbec nekašľala.
Doktorka jej odporučila aj naďalej doržiavať symptomatickú liečbu a pokoj na lôžku. Napísala aj hlásenie pre hlavného hygienika. Anne dala do ruky papier s číslom 155 a inštrukciou, že tam má zavolať a opísať všetky príznaky i detaily jej zdravotného stavu.
Medzičasom sa potvrdil aj prípad koronavírusu v základnej škole v blízkosti jej pracoviska. Tú navštevujú aj súrodenci detí z materskej školy, v ktorej pracuje.
Ďalšia návšteva u lekárky
Anna sa vrátila z vyšetrenia a snažila sa dovolať na linky Úradu verejného zdravotníctva. Neúspešne. Na jednej zo všeobecných infoliniek zriadených pre informácie ohľadom koronavírusu jej pani na opačnej strane nadiktovala číslo na všeobecnú linku. Tú opäť vytáčala hodiny a opäť bez výsledku.
Keď sa Anne nepodarilo dovolať na úrad, rozhodla sa napísať email. Pre istotu sa obrátila aj na epidemiologické oddelenie, no bez odpovede. „Moja predstava bola, že po nahlásení od obvodnej doktorky ma budú kontaktovať s úmyslom testovať. Nikto nič," tvrdí.
Až po pár dňoch zavolala Anna na linku 155. Spočiatku sa tomu vyhýbala, keďže rozumie, na čo je primárne určená. No skúsila to. Dostala odpoveď, že jej nemajú ako pomôcť. Nemá cestovateľskú anamnézu, dýcha, nedusí sa a má dodržiavať karanténu.
Prešli ďalšie dva dni, počas ktorých mala Anna pocit miernej úľavy či zlepšenia stavu, klesala jej aj teplota. Teplomer už neukazoval blízko k 39 stupňom a začala mierne pokašliavať.
„Odrazu sa stav náhle zhoršil počas noci, neskutočne ma začal štípať až rezať celý hrtan, každé prehltnutie, hoci len sliny, mi vháňalo slzy do očí," hovorí.
Horúčky sa vrátili. Z lekárne jej priniesli domáci diagnostický test CRP, ktorý vyšiel pozitívny s najvyššou hodnotou. Anna teda opäť zavolala svojej doktorke, ktorá ju opakovane zavolala na vyšetrenie.
Doktorka ju tentoraz vítala sama, sestrička sa pre zatvorenú hranicu do práce nemohla dostaviť. Anna mala prekrvené hrdlo, doktorka jej teda predpísala antibiotiká, pre ktoré si zašla do lekárne, no ledva stála na nohách.
Anna sa podľa vlastných slov po celý čas snažila dostať k testu na koronavírus. Súkromné laborátoriá práve vtedy dostali od vlády stopku.
Výsledok prišiel z polície
Po rade od známej sa Anna rozhodla zájsť na bratislavské Kramáre, kde v blízkosti infekčnej kliniky otvorili mobilné testovanie. Odviezol ju manžel, teplota sa vtedy Anne šplhala k 39 stupňom. Prišli k prvému stanu, ktorý strážili aj vojaci.
Oproti kráčala mladá žena oblečená v ochrannom odeve. Anna jej opísala svoj stav a povedala, že by potrebovala test na koronavírus. Dostala presné pokyny, ako pristúpiť k okienku a tam ju vyspovedal lekár.
„Vysvetlila som mu celý priebeh choroby, že už desiaty deň bojujem v horúčkach s rôznymi príznakmi. Trpezlivo ma vypočul. Povedal, že ho mrzí, no testov je málo a ak nemám cestovateľskú anamnézu, namal by ma testovať," približuje Anna.
Keď doktor videl, v akom je Anna stave, rozhodol sa, že ju predsa len otestuje. „Týmto jemu aj celému tímu na tomto pracovisku chcem verejne poďakovať za jeho ľudský a zároveň profesionálny prístup," hovorí Anna s tým, že priebeh testovania bol rýchly. Postupovala presne podľa inštrukcií, spravili jej výtery a s papierom išla domov.
Výsledky testov mali byť známe tento týždeň v pondelok. No už v nedeľu jej zavolalo neznáme číslo a vtedy tušila, o čo ide. V telefóne sa ozval pracovník z polície. Od Anny potreboval získať všetky kontakty na ľudí, s ktorými bola v styku od prepuknutia prvého príznaku.
Vtom sa jej spýtal, odkedy vie, že má ochorenie COVID-19. „Povedala som mu: Práve ste mi to oznámili," opísala Anna. Takto sa dozvedela, že je jednou z potvrdených prípadov na Slovensku.
Anna hovorí, že toto ochorenie nie je ako chrípka. „Môžete mi veriť. Som pomerne zdravá, mladá, lebo 38 rokov nie je vek 'na odpis' a mám čo robiť, aby som toto ustála. Nechcem ani len pomyslieť, ako toto zvládne slabý, chorý alebo starý organizmus," dodáva.
Každému chce zároveň pripomenúť, že koronavírus sa šíri rýchlo a nik nemôže mať istotu, že ho obíde. „Anamnéza, neanamnéza, nikto nikdy netuší, kde sa s týmto ochorením stretol. Tak, ako to netuším ja," odkazuje Anna ostatným.
Podľa oficiálnych informácií na Slovensku zatiaľ nepotvrdili prenos nákazy v rámci komunity. Anna aj preto vyzýva, aby nepodceňovali opatrenia a robili maximum pre ochranu svojho zdravia aj zdravia svojho okolia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
