Jarná časť našej najvyššej futbalovej súťaže už klope na dvere a cez víkend sa opäť na slovenských trávnikoch rozbehne fortunaligový kolotoč. Náročnú úlohu bude mať pred sebou priebežne posledný MFK Tatran Liptovský Mikuláš, ktorý na jeseň nazbieral v osemnástich zápasoch iba deväť bodov a na jar ho tak čaká náročná úloha zmazať už znamenitý odstup od svojich súperov a zachrániť sa vo Fortuna lige.
Tejto úlohy sa zhostí už nový realizačný tím, na čele ktorého stojí tréner Marek Fabuľa. Tesne pred reštartom ligy sme sa s ním porozprávali o zimnej príprave pred náročným bojom o udržanie sa či aj o jeho predchádzajúcom angažmáne v exotických podmienkach v Mongolsku.
Zimná príprava je za nami, vyšla vám podľa predstáv?
Začala sa už v novembri, keď sme vlastne ja a môj realizačný tím prišli k mužstvu. Príprava mala niekoľko fáz a vyvrcholila sústredením v Turecku. Tam sme už spravili finálnu prípravu na jarnú časť, čiže už to bolo s hráčmi, s ktorými sme viacmenej počítali aj na jar. Každá fáza prípravy išla podľa plánu, za čo som veľmi rád. Cítime sa byť pripravení na jar, ale až ostrý štart ukáže, ako na tom skutočne sme.
Nie je tajomstvom, že Liptovskému Mikulášu sa na jeseň veľmi nedarilo. Čo podľa vás v tíme na jeseň nefungovalo?
Hra nebola vyslovene zlá, chýbali však detaily. Po našom príchode do tímu sme sa ich snažili identifikovať. Spomedzi nich asi vyberiem akési chvíľkové straty koncentrácie jednotlivcov, kedy mužstvo inkasovalo a zvyšok zápasu už iba chytalo zajaca za chvost.
Zaviedli ste nejaké zmeny okamžite po vašom príchode, alebo ste to nechali až na posviatkový štart zimnej prípravy?
Priebeh bol taký, že najskôr sme chceli vidieť mužstvo v starom režime, aby sme videli, ako hráči naň reagujú, no a potom po asi desiatich dňoch sme ho začali postupne meniť. Chceli sme to stihnúť ešte pred dovolenkami, aby hráči pred prípravou už vedeli, do čoho pôjdu.
V januárovej príprave ste mali až sedem prípravných zápasov, no vyhrali ste iba jediný. Kde boli ešte trhliny, ktoré bolo treba pred reštartom ligy doladiť?
Počas januára to bolo ešte dosť rozhádzané, najmä čo sa súpisky týka. Veľa hráčov tu bolo na skúške, mali sme nový tréningový systém, miestami s vyššími dávkami. Samozrejme, chceli sme sa biť o víťazstvá aj v prípravných zápasoch, ale predsa len dôraz sa kládol na prechod na nový systém a samotné presvedčenie hráčov, že to, čo robíme, dáva zmysel a prináša výsledky.
Prvé prípravné zápasy tak boli viacmenej informatívne. Detaily sme dolaďovali až na sústredení, kde sme už mali prehľad o tom, čo treba zmeniť a s približne akým kádrom absolvujeme jarnú časť.
Posily Liptovského Mikuláša, konkrétne Spychka, Dedič, Fadairo a najmä Pavišić, sú celkom neznáme mená pre fanúšikov Fortuna ligy. Prečo ste si vybrali práve týchto hráčov?
Máme určený systém, ktorým sa chceme na jar prezentovať. Všetci spomenutí hráči do neho typologicky zapadajú a navyše sú aj univerzálni, takže vedia hrať na viacerých postoch. Skauting bol dlhý a intenzívny, išli sme detailne po aspektoch, ktoré sme my od hráčov vyžadovali, a táto skupina hráčov nás napokon presvedčila.
Vaše predchádzajúce pôsobisko bolo v ďalekom Mongolsku. Ako prišlo k tomu, že ste odišli trénovať do takej exotickej krajiny?
S ponukou ma oslovil pán tréner Ján Kocian, ktorého pôvodne oslovili, no on to odmietol a posunul to mne. Ja som chcel akurát zmeniť prostredie, takže som súhlasil. Moja vízia bola zostať v Ázii dlhší čas, hoci miestami to bolo náročné, keďže to bolo zo Slovenska, a teda aj pre moju rodinu veľmi ďaleko. Hodnotím to však ako veľmi dobrú životnú i profesijnú skúsenosť.
V čom je futbal v Mongolsku iný ako na Slovensku?
Uhol pohľadu na futbal je tam úplne odlišný. Nie je to tam šport číslo jeden, takže záujem verejnosti je tam výrazne vyšší napríklad o basketbal. Mongolský futbal prakticky neopúšťa Mongolsko, celá reprezentácia hrá v tamojšej lige.
Okrem domácich je potom doplnená o pár legionárov, najmä z Japonska. Celý národ tam žije súčasnosťou, takže ďalšou charakteristikou sú emócie, keď po prehratom zápase sú hráči skutočne smutní asi dve hodiny, no potom už opäť žijú prítomnosťou a ide sa ďalej.
Čo vás táto ázijská skúsenosť naučila?
V prvom rade pokore. Taktiež som porozumel jednej veci, a síce že netreba mať prehnané očakávania. Ľudia vám môžu dať iba to, čoho sú schopní, a nie to, čo si vy myslíte, že by mali byť schopní. Viem, že nemôžem hráčovi dávať také úlohy, ktoré nezvládne, lebo na to jednoducho nemá kapacitu, a radšej pracovať iba s tým, čo dokáže.
V Mongolsku ste trénovali celok FC Deren, s ktorým ste boli pomerne úspešný. Neuvažovali ste nad tým, že si so sebou naspäť do Európy zoberiete niektorých hráčov, s ktorými sa vám dobre pracovalo?
V minulej sezóne som s klubom vyhral Superpohár a v jesennej časti tejto sezóny som s ním skončil v lige druhý, iba o skóre za lídrom tabuľky. Napriek tomu však tamojší hráči nemali takú kvalitu, akú my momentálne potrebujeme v Liptovskom Mikuláši, teda minimálne na úrovni klubov z prvej šestky.
Zostanete na Liptove aj v prípade zostupu do druhej ligy?
To momentálne neriešime. V prvom rade tu mám aj so svojím tímom jasnú úlohu do jarnej časti, ktorú sme dostali ako krízový manažment. Ak sa nám ju podarí splniť a bude v lete chuť od nás aj od vedenia pokračovať v tomto zložení, vieme sa k tomu vrátiť a prediskutovať ďalšiu spoluprácu.
Sledujte všetky zápasy Niké ligy na Voyo
