Bolo to rozruchu na slovenskej futbalovej scéne, keď Senica pred rokom oznámila príchod indonézskeho futbalistu Egyho Maulanu, ktorého o pol roka neskôr doplnil jeho krajan Witan Sulaeman. Príbeh tejto dvojice z Ďalekého východu sa však na Záhorí neskončil najlepšie.
Senica pod ťarchou problémov a nesplnených požiadaviek napokon medzi slovenskou elitou skončila. Neplatí to o Egym ani Witanovi, ktorí si u nás našli nové pôsobiská. Kým Egy zamieril do Zlatých Moraviec, Witana pre seba uchmatlo trenčianske AS.
Súčasťou Trenčína ste niečo vyše mesiaca. Ako zatiaľ hodnotíte svoje druhé pôsobenie na Slovensku?
Páči sa mi tu, pretože tento tím preferuje mladých hráčov a podporuje ich. Každý nádejný mladý futbalista, ktorý pôsobí v AS, je tu preto, že tu chce rozvíjať svoj talent a spraviť ďalší krok v kariére. To bol hlavný dôvod môjho príchodu sem.
Ako sa zrodil váš presun do Trenčína?
Kedysi som v Srbsku hrával s terajším spoluhráčom a dobrým kamarátom Filipom Bainovičom. Keďže sme boli v kontakte, prvý popud šiel od neho. Keď som sa tu zjavil prvýkrát, každý ma veľmi milo privítal. Bolo to veľmi milé.
Dlho ste zvažovali túto ponuku?
Úprimne, už som aj zabudol. (smiech) Bol som v tom čase v Poľsku, kde som však nehral. Agent následne prišiel za mnou s ponukou od Trenčína. Myslím však, že som dlho neváhal a napokon som sa rozhodol prijať túto výzvu.
Na Slovensku ste už raz pôsobili, dnes už v tíme exligistu zo Senice. Ako si spomínate na túto periódu vašej kariéry?
Je to už minulosť. Rozhodne som vďačný za to, že mi tamojší predstavitelia dali šancu ukázať sa a hrať. Nerád hovorím o peniazoch, ale o skúsenostiach.
Neraz sa v médiách objavili informácie o problémoch v klube v podobe omeškaných výplat a podobne. Týkalo sa to aj vás?
Človek sa každý deň dozvedal niečo nové... Keďže sme nedostávali výplatu, pochopiteľne, že sme sa o tom v tíme rozprávali. Vedenie nám prízvukovalo, že musíme pokračovať v lige a v pohári a hrať na sto percent. Bolo to však náročné. Všetci sme boli nahnevaní, ale vedeli sme, že musíme hrať tak či tak. Bez peňazí dávať zo seba každý deň všetko je však veľký boj.
Boli ste po týchto skúsenostiach naštvaný na Slovensko?
Priznávam, že občas ma pochytil hnev, ale snažím sa to brať s nadhľadom. V prvom rade je to cenná skúsenosť. To je proste život.
V čom vidíte najväčšie rozdiely medzi slovenskou a indonézskou súťažou?
Fortuna liga je omnoho rýchlejšia. Netvrdím, že súťaž v Indonézii je o slimákoch, ale rozdiel je pomerne veľký. To vás však núti zamakať v príprave na viac ako sto percent, pretože len tak viete byť pripravený.
Indonézia nepatrí medzi popredné futbalové krajiny sveta s top hráčmi. V čom je podľa vás problém?
Hráči, ktorí nastúpia za reprezentáciu a najmä tí, ktorí dávajú góly, sú veľmi šikovní a nepochybujem o tom, že keby sa podchytili skôr, tak by mali veľkú šancu preraziť aj mimo Indonézie či Ázie. Problém je v tom, že si nevedia úplne správne ‚zmanažovať‘ veci a majú smolu na nesprávnych ľudí. To je najväčšia príčina.
Vo Fortuna lige pôsobí aj váš krajan a niekdajší spoluhráč zo Senice Egy Maulana Vikri. Aký máte vzťah?
Veľmi dobrý. Sme doslova najlepší kamaráti, nakoľko sa poznáme asi od trinástich rokov, keď sme postupne spolu hrávali za mládežnícke výbery Indonézie a doteraz sme v seniorskom tíme.
Mnoho Slovákov sa domnieva, že futbal nie je v Indonézii až taký populárny. Je to pravda?
Tak to rozhodne nie. Mnoho tamojších ľudí miluje futbal a sleduje ho každý deň, rovnako tak aj svojich reprezentantov v zahraničí, napríklad aj mňa s Egym. Aj to je dôvod obrovského záujmu na sociálnych sieťach.
Športový manažér Zlatých Moraviec nám dávnejšie povedal, že Egyho v jeho rodnej krajine považujú priam za Boha, ako je vo Vašom prípade, nie ste ním skôr vy?
Ani náhodou. Stále ešte musím veľmi tvrdo pracovať, aby som sa každým dňom mohol iba zlepšovať. Nemyslím si, že som až taký dobrý futbalista, aby som sa považoval za Boha.
Napriek tomu ste určite zaujímavou osobou z pohľadu marketingu, keďže ako Senici, tak aj teraz Trenčínu sa masívne rozrástol počet sledovateľov, najmä na Instagrame. V čom tkvie to tajomstvo?
Ako som už spomenul, Indonézania sú blázni do futbalu. Keďže nemáme veľa reprezentantov v Európe, snažia sa tých pár futbalistov sledovať čo najviac, pozerať, ako žijú, aké príspevky pridajú na svojom profile, ale aj ako sa im darí v klube. Preto dajú follow aj tímu, nakoľko aj cezeň sa čo-to dozvedia o svojom miláčikovi alebo o jeho rodine.
Čo pre vás vôbec znamená futbal?
Všetko. Podriadil som mu život, nie škole či niečomu inému, ale futbalu. Musím preto veľmi tvrdo pracovať, aby som bol úspešný v tom, čo robím.
Skúste nám prezradiť viac o svojej rodine.
Mám jedného mladšieho brata a jednu staršiu sestru. Obaja stále žijú v mojom rodnom meste Palu. Mám tiež ženu, mala by prísť po reprezentačnej pauze, teraz však čaká na víza.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Na Slovensku ste nejaký ten mesiac. Aké slová ste sa už naučili?
Ovládam základné zdvorilostné frázy ako ‚ďakujem‘, ‚dobrý deň‘, ‚dobrý večer‘, či ‚dovidenia‘. Okrem toho to však sú prevažne škaredé slová, ale tie z pochopiteľných dôvodov hovoriť nebudem. (smiech)
Witanov krajan Egy sa už vo Fortuna lige ukázal aj strelecky. Jeden z jeho zásahov bol kandidátom na ocenenie Gól mesiaca.
Sledujte všetky zápasy Niké ligy na Voyo
