Balík 18 konsolidačných opatrení pre budúci rok má hodnotu 1,96 miliardy eur a celý je obsiahnutý v jednom súhrnnom zákone, tzv. Lex Konsolidácia. Vláda v rámci neho plánuje od budúceho roka zaviesť mimoriadny bankový odvod so sadzbou 30 percent, ako aj zvýšiť spotrebné dane z tabaku a alkoholických nápojov. Uviedol to v pondelok po rokovaní vlády minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Mimoriadny odvod pre banky a ďalšie subjekty s licenciou od Národnej banky Slovenska (NBS) má do štátneho rozpočtu priniesť 336 miliónov eur.
„Bankový odvod bude mať sadzbu 30 percent, ktorá bude klesať po 5 percent až do roku 2027. Celkovú efektívnu daňovú sadzbu sme nastavili v nasledujúcom roku na úroveň 45 percent,“ vyčíslil Kamenický s tým, že sadzba pre banky nebude likvidačná. Opatrenie má platiť od 1. januára budúceho roka.
Bankový odvod sa má stať súčasťou zákona o dani z regulovaných odvetví. To znamená, že by nebol platený z pasív očistených o vlastné imanie ako v minulosti, ale z hospodárskeho výsledku. „Po novom budú platiť bankový odvod len v prípade, ak budú mať banky kladný hospodársky výsledok,“ vysvetlil minister.
Ďalšie opatrenie plánované od začiatku budúceho roka je zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) na alkohol v reštauračných zariadeniach, čo by do štátneho rozpočtu prinieslo 27 miliónov eur.
„Naďalej bude platiť 10 percent DPH na jedlo a nealkoholické nápoje v reštauračných zariadeniach,“ doplnil Kamenický. Úpravou prejde aj sadzba spotrebnej dane z liehu, ktorá sa však nebude vzťahovať na pivo a víno.
Od 1. februára by sa mala zvýšiť spotrebná daň na tabak, pričom to bude predstavovať asi 40 centov na krabičku. „Rok 2025 by bol bez zvýšenia, rok 2026 so zvýšením o 40 percent za jednu krabičku a v roku 2027 opäť bez zvýšenia,“ konštatoval minister financií.
Kamenický avizoval aj zvýšenie zrážkovej dane z dividend na 10 percent, čo by prinieslo do štátneho rozpočtu 5,4 milióna eur.
Ďalším plánovaným opatrením je opätovné zdanenie kapitálových príjmov fyzických osôb z kryptomien, ktoré má do rozpočtu prispieť skoro 33 miliónmi eur.
Vláda sa taktiež plánuje vrátiť k zavedeniu minimálnej dane z príjmu právnických osôb (DPPO), čo prinesie do rozpočtu 102,4 milióna eur. „Bude sa to týkať všetkých právnických osôb, nie živnostníkov,“ dodal Kamenický.
Ďalším z plánovaných opatrení je aj predĺženie solidárneho príspevku z činnosti v odvetviach ropy a plynu, od čoho minister očakáva dodatočný príjem 179,8 milióna eur. „Ďalším opatrením je zavedenie dorovnávacej dane z DPPO, ktorá prinesie 48,5 milióna eur. Je to nové opatrenie Európskej komisie,“ doplnil šéf rezortu financií.
Do štátneho rozpočtu má prispieť 79,8 miliónmi eur aj zvýšený odvod zo zisku Vodohospodárskej výstavby. Vláda chce taktiež zvýšiť poplatok z núdzových zásob ropy o jeden cent. „Z účtovného hľadiska nám to prinesie 33 miliónov eur,“ uzavrel Kamenický.
Z návrhu zákona v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií súvisí aj opatrenie, podľa ktorého by štátny sviatok Deň Ústavy SR viac nemal byť dňom pracovného pokoja.
„Prvý september bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Uvedená úprava sa navrhuje z dôvodu potreby zníženia celkového počtu dní pracovného pokoja, čo bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie štátu a zamestnanosť,“ zdôvodnil kabinet.
Zrušenie pracovného pokoja bola dohoda koalície, tvrdí minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). "Jeden štátny sviatok, ktorý sa stane pracovným dňom, dokáže do rozpočtu v budúcnosti priniesť 130 miliónov eur. Hľadali sme vhodné dni a zhodli sme sa zatiaľ na tomto jednom dni," poznamenal.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
