Pravdou je, že väčšina Slovákov bude musieť stráviť zimu vo svetri. Radiátory bude nevyhnutné priškrtiť a v sprche si zvyknúť na vlažnú vodu. Energetickú krízu nezvláda podľa odborníka v Európe žiadna krajina a Slovensko nie je výnimkou.
Finálna regulovaná cena elektriny pre domácnosti na rok 2023 by mala byť známa do niekoľkých týždňov. Bez ohľadu na finálnu cenu však už dnes s istotou vieme, že väčšina slovenskej spoločnosti bude musieť šetriť.
V súčasnosti je cena za dodávku silovej zložky elektriny regulovaná na úrovni 61,21 eura za megawatthodinu. V roku 2023 by mohla byť táto cena garantovaná na 85 percentách tohtoročnej spotreby. „Toto je niečo, čo momentálne prepočítavame a diskutujeme so slovenskými elektrárňami," povedal premiér Slovenskej republiky Eduard Heger (OĽANO).
Ako sme spomínali, konečná cena elektriny v súčasnosti stále nie je známa. Verejný priestor však zapĺňajú predpovede, ktoré sa navzájom diametrálne líšia a oprávnene mätú Slovákov. Súčasnú situáciu pre portál TVNOVINY.sk objasnil expert na elektroenergetiku Andrej Hanzel, ktorý sa zúčastnil odbornej konferencie Vizionári.
Zatiaľ čo hovorí minister hospodárstva v demisii Richard Sulík (SaS), že tie domácnosti, ktorým sa podarí ušetriť pätnásť percent energie, budú platiť sumu podobnú tej dnešnej, minister financií prichádza s horšou víziou. Namiesto zmrazenia budú domácnosti podľa Igora Matoviča (OĽANO) budúci rok platiť v prípade elektriny o 101 % viac a pri plyne o 55 %.
„Keď hovoria politici, tak ide o politické odpovede. Jeden politik chce znevážiť toho druhého a vyvýšiť seba,“ tvrdí na margo vyjadrení popredných politikov expert na elektroenergetiku Andrej Hanzel.
„To nie je ako na súde alebo pri riešení sporov, že hľadáme zlatú strednú cestu. Každý sa bojí povedať to číslo, ktoré by malo byť koncové. Ešte nie je celkom známe, a to z toho dôvodu, že je na Slovensku taká legislatíva, aká je. To je samozrejme problém aj v Čechách,“ objasňuje Hanzel.
„To, čo by si však obyvatelia mohli všimnúť je, že slovenská vláda pripravila náklady na elektrinu za šesťdesiat eur verzus to, čo sa kupuje na burze. Dnes to bolo päťsto eur, ale bolo to už aj tisíc eur na megawatthodinu,“ priblížil Hanzel. Dodáva, že k tejto sume treba pripočítať aj všetky ostatné poplatky, o ktorých sa dnes ešte s istotou hovoriť nedá.
Celková cena elektrickej energie sa skladá z viacerých zložiek. V súčasnosti čakáme, kým sa ustáli trhová cena elektrickej energie. Trhová cena totiž vstupuje do ceny za tarifu za systémové služby. Až potom budeme vedieť finálnu regulovanú a zastropovanú cenu za elektrinu na budúci rok.
Ministerstvo hospodárstva domácnostiam radí, aby ušetrili 15 percent energie oproti referenčnému obdobiu, ktorým by mal byť rok 2020 alebo rok 2021. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) pripravila súbor päťdesiatich odporúčacích opatrení, ako vedia domácnosti šetriť. O odporúčaniach sa viac dočítate v našom článku.
„Výroba energie, alebo hlavne spotreba energie, je nereverzibilný dej, ktorý trvale poškodzuje životné prostredie. Je psou povinnosťou každého človeka spotrebúvať toľko energie, koľko potrebuje,“ hovorí Hanzel.
Andrej Hanzel tvrdí, že šetriť musí každý podľa vlastných možností: „Samotné šetrenie je však nevyhnutné.“
Odborník tvrdí, že nie je potrebné svietiť vo všetkých miestnostiach bytu či domu. Svietiť treba tam, kde sa človek nachádza. Ak človek pracuje pri písacom stole, nepotrebuje luster, ale stolnú lampu.
Televízor je treba spustiť, keď ho chceme pozerať. Nemalo by ísť o šum do pozadia ale cielené sledovanie televízneho programu.
„My máme teraz veľkú srandu z toho, že sa budú Nemci sprchovať v studenej vode. Staršia generácia si však pamätá, že kedysi, počas generálnej odstávky teplárne, nebola teplá voda dva týždne. Nikto nefrfral a umývali sme sa v studenej, pre deti sme vodu zohrievali na plyne,“ spomína Hanzel.
„Ja nenabádam k tomu, že sa treba sprchovať v studenej vode, ale treba podotknúť, že to nie je zdraviu škodlivé. Keď už nie v studenej, tak aspoň vo vlažnej,“ radí Hanzel.
„Treba si tiež priznať, že v zime sa nosia svetre, kabáty, nie krátke rukávy,“ tvrdí Hanzel. Podľa jeho slov nemusí byť kúrenie v domácnostiach nastavené na 24 stupňov Celzia: „V spálni 18, 19 maximálne. V obývačke 22. Samozrejme, môže to byť aj nižšie.“
„Nižšia spotreba znamená nižší účet. To je už samozrejme benefit pre samotného obyvateľa. Tie peniaze sa dajú potom použiť na niečo iné. Dá sa povedať, že aj na to zdražovanie, ktoré treba očakávať. Lacnejšie energie proste nebudú,“ dodáva expert.
Kroky, ku ktorým štáty v súvislosti s aktuálnou energetickou krízou pristupujú, sa naprieč Európskou úniou líšia. „Túto krízu nezvláda zatiaľ nikto. Celá Európska únia s tým má problém. To nie je o tom, že má problém naša vláda. Máme ho všetci,“ tvrdí Hanzel.
Slováci majú šetriť pätnásť percent, zatiaľ čo susední Rakúšania musia ušetriť až 20 percent elektrickej energie. „Predpokladám, že to číslo nebolo vytiahnuté len tak. Keď sa pozrieme na spotrebu rakúskych domácností, tak je výrazne vyššia, ako spotreba slovenských domácností. Tam pravdepodobne je priestor aj na dvadsaťpercentné šetrenie.“
Na Slovensku však existujú domácnosti, pre ktoré je nepredstaviteľné ušetriť vôbec požadovaných pätnásť percent elektrickej energie. Šetrili už v minulosti a dnes nevedia, kde nájsť ďalších pätnásť percent navyše.
„Mnoho ľudí sa dnes pýta, ako majú šetriť, ak už viac šetriť nemôžu. Existuje takzvaná priemerná spotreba v danej tarifnej skupine, ktorú má príslušný odberateľ. Ak je on pod priemerom tej svojej tarifnej skupiny, tak sa od neho už tých pätnásť percent nevyžaduje,“ objasňuje expert na elektroenergetiku.
„Tých pätnásť percent sa vyžaduje vtedy, ak má domácnosť svojim spôsobom nadmernú spotrebu. Dnes nie je vôbec výnimočné, ak má človek doma vyhrievaný bazén, umelé vlny, dokonca vyhrievané chodníky, aby nemuseli v zime odhŕňať sneh. Toto všetko jednoducho treba veľmi obmedziť,“ tvrdí Hanzel.
Nabáda sa otázka, či nebude spomínaný priemer deformovaný malými bytmi, v ktorých žijú častokrát dôchodcovia, samostatne žijúci ľudia či podnájomníci. Ľudia, ktorí minú prirodzene menej energie, než päťčlenná rodina vo štvorizbovom byte.
„Tarifná skupina nie je od toho, či máte dve či tri deti. Ak máte jednoizbový byt a malú spotrebu, tak ste v DD1,“ hovorí Hanzel. Dodáva, že štátny tajomník ministerstva hospodárstva navyše naznačoval, že tie domácnosti, ktoré majú veľké spotreby, budú riešiť individuálne: „Ak má niekto päť detí, tak ho nebudeme trestať za to, že ich má päť. Je logické, že musia mať kvôli škole aj dva počítače, či väčšiu chladničku.“
Pravdou však ostáva, že väčšina národa musí šetriť.
Podmienkou na naplnenie dohody vlády a Slovenských elektrární na dodávku silovej elektriny pre domácnosti v rokoch 2023 a 2024 za rovnaké ceny, ako sú v súčasnosti, bolo spustenie tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. Slovenské elektrárne začali 9. septembra so zvážaním jadrového paliva do reaktora 3. bloku. Ovplyvní táto skutočnosť súčasnú krízu?
„Keď hovoríme o treťom bloku Mochoviec, on bude súčasťou liberalizovaného trhu v Európe. Päťsto megawattov je veľký blok, ale v celkovej spotrebe či biznise Európskej únie hrá päťsto megawattov veľmi malé percento. Či ten blok bude alebo nie, je jedno,“ tvrdí Hanzel.
„Z hľadiska Slovenska je však veľmi dobré, že ho máme. Budeme mať trošku lepšiu pozíciu pri tom, keď sa tá situácia na tom liberalizovanom trhu bude meniť. Tá situácia sa zmeniť musí, pretože nie je možné, aby boli ceny osemdesiat alebo šesťdesiat eur a potom zrazu niekde tisíc,“ vysvetľuje odborník.
„Je veľmi dobré, že máme tretí blok. Ja sa budem tešiť, keď sa postaví aj štvrtý. To bude tiež veľký úspech,“ dodáva.
Slovenské podniky sa musia pri raste cien energií zatiaľ spoliehať na seba. V niektorých prípadoch to viedlo k prvým hromadným prepúšťaniam, zatiaľ čo iné podniky výrazné problémy nehlásia. Odborníka sme sa preto pýtali, či sa dá v súčasnosti očakávať, že budú podniky vo veľkom zatvárať.
„Riaditeľ Železiarne Podbrezová v rozhovore povedal, že majú elektriny dosť a vyrábajú. Dodal, že ak nemajú odbyt rúr, tak vyrábajú na sklad,“ hovorí Hanzel.
Predseda predstavenstva chemickej spoločnosti Fortischem však pre TASR opísal inú situáciu. „Firma v poslednej dobe čelí veľmi nepriaznivej ekonomickej situácii, ktorá je spôsobená sankciami a najmä extrémne vysokými cenami energií. Rozdielny prístup k regulácii cien energií v Európe neumožňuje našej spoločnosti premietnuť ceny energií do cien výrobkov a činí našu firmu nekonkurencieschopnou," uviedol v stanovisku Jan Křička.
„Nabáda sa otázka, prečo má jedna spoločnosť s elektrinou problémy, zatiaľ čo iná nie. Obchod s elektrinou je veľmi sofistikovaná aktivita. Nefunguje to tak, že si ju idem niekde kúpiť a ak nemajú, rozhodnem sa ísť inde,“ opisuje Hanzel.
„Myslím si, že tomu Podbrezová venovala veľkú pozornosť. Výroba, ktorá je v železiarňach Podbrezová, je veľmi energeticky náročná, podobne ako vo Fortischeme. Mám však taký pocit, že oni tomu obchodu nevenovali takú pozornosť, akú bolo treba. Do obchodu sa musí investovať,“ tvrdí odborník.
„Ten, kto si nerezervuje dostatok financií na obchodovanie na forwardovom trhu, čo znamená pätnásť-osemnásť mesiacov dopredu, kedy je tá cena výrazne výhodnejšia, ako tá spotová, tak má problémy,“ vysvetľuje Andrej Hanzel.
„Je logické, že malé pekárničky a fabriky na to nemajú, na takéto veľké finančné záruky. Viaceré krajiny sa začali rozprávať o tom, že by bolo potrebné zriadiť takzvaného centrálneho štátneho nákupcu. Ten by nakupoval pre štátne organizácie, mestské organizácie, možno pre malé firmy, ktoré na to jednoducho nemajú,“ uzavrel expert na elektroenergetiku Andrej Hanzel.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
