Európska centrálna banka (ECB) v snahe o skrotenie inflácie zrýchlila sprísňovanie menovej politiky a zvýšila hlavné úrokové sadzby o rekordných 75 bázických bodov. TASR o tom informuje na základe vyhlásenia ECB.
Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie s účinnosťou od 14. septembra vzrastie na 1,25 %, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 1,50 % a depozitná sadzba na 0,75 %.
Rada guvernérov ako dôvod razantného zvýšenia sadzieb uviedla vysokú infláciu, pričom signalizovala, že bude pokračovať v cykle sprísňovania menovej politiky.
Aktuálne nastavenie úrokových sadzieb je podľa Rady guvernérov vysoko stimulačné, pričom pokračovanie cyklu sprísňovania má zdvihnúť sadzby na úrovne, ktoré zabezpečia skorý návrat inflácie k strednodobému cieľu 2 %.
Cieľom zvyšovania úrokových sadzieb je utlmenie dopytu a zníženie rizika nárastu inflačných očakávaní na trvalo vyššie úrovne. Rada guvernérov bude prehodnocovať smerovanie menovej politiky na základe nových informácií z ekonomiky eurozóny a zmeny inflačného výhľadu.
ECB aktuálne počíta s tým, že tempo rastu spotrebiteľských cien sa bude v najbližšom období ešte zrýchľovať a zostane nad jej inflačným cieľom v najbližších rokoch.
Podľa rýchleho odhadu Eurostatu inflácia v auguste dosiahla rekordných 9,1 %. Experti ECB revidovali svoje inflačné prognózy a v tomto roku očakávajú, že priemerná inflácia dosiahne 8,1 %. Na budúci rok by sa mala spomaliť na 5,5 % a v roku 2024 na 2,3 %.
Šéfka ECB Christine Lagardová signalizovala pokračovanie sprísňovania menovej politiky v eurozóne. Dôvodom je vysoká inflácia.
Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) vo štvrtok rozhodla o bezprecedentnom zvýšení hlavných úrokových sadzieb o 75 bázických bodov.
Toto agresívne sprísnenie menovej politiky je podľa šéfky ECB prvým krokom prechodu od prevažne stimulačného nastavenia sadzieb k úrovniam, ktoré zabezpečia včasný návrat inflácie k strednodobému cieľu 2 %.
Lagardová priznala, že ECB sa vo svojich predchádzajúcich inflačných prognózach mýlila. Poukázala však na to, že niektoré faktory, ako sú pandémia, ruský útok na Ukrajinu či energetické vydieranie Moskvy sa nedajú predpovedať.
„Takže, beriem vinu na seba, pretože som šéfkou tejto inštitúcie a áno, naše prognózy boli chybné, ale tieto chyby urobili všetci prognostici. Príliš sa od nich nelíšime," uviedla Lagardová na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady guvernérov.
Zdôraznila však, že experti ECB neustále vylepšujú svoje modely a zahŕňajú do nich faktory, ktoré doteraz nezohľadňovali. Lagardová signalizovala, že na základe aktuálneho hodnotenia bude Rada guvernérov na najbližších zasadnutiach zrejme pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb, aby utlmila dopyt a zabránila trvalému zvýšeniu inflačných očakávaní.
„Pravidelne budeme prehodnocovať smerovanie našej menovej politiky vzhľadom na prichádzajúce informácie a vývoj inflačného výhľadu." Dodala, že rozhodnutia o úrokových sadzbách budú naďalej závisieť od údajov z ekonomiky.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
