Nemecko v obave z dramatickej situácie na trhu s energiami zavádza výrazné obmedzenia, ktoré ovplyvnia životy obyvateľov. Patrí medzi ne napríklad obmedzenie možnosti sprchovať sa teplou vodou, tlmenie pouličného osvetlenia či zatváranie bazénov, píše denník Financial Times.
Berlín k týmto krokom pristúpil z obavy pred vážnou krízou, ktorá by mohla nastať už počas jesene. Dopady energetickej krízy zo začiatku postihli najmä nemecký priemysel, no už ich pocítili aj domácnosti, kancelárie či rekreačné strediská.
Nemecko pre obrovský nárast cien plynu vyvolaný ruskú inváziou na Ukrajinu už teraz prechádza najhoršou situáciou v energetike od ropného šoku v roku 1973. Dôvodom je, že Rusko od polovice júna dramaticky znížilo svoje dodávky plynu plynovodom Nord Stream 1. Ten spája Rusko priamo s Nemeckom. Teraz ním však prúdi plyn iba zo 40 percent kapacity potrubia.
Moskva tvrdí, že viac plynu posielať nemôže, pretože mu chýba plynovodná turbína, ktorú v rámci sankcií zadržiava Kanada, kam ju poslali na opravu. Nemecko už severoamerický štát požiadalo, aby urobil výnimku zo sankcií, no Berlín zároveň upozorňuje, že ide o politickú hru a Rusko má v zálohe aj ďalšie turbíny a keby im plyn naozaj chceli poslať, môžu na to využiť iné plynovody.
V pondelok navyše ruský prepravca plynu na 10 dní odstaví svoj hlavný plynovod do Nemecka Nord Stream 1. Dôvodom je plánovaná údržba, Berlín sa však obáva, že plynový kohútik sa už nikdy neotvorí.
„Ak prestaneme dostávať plyn z Ruska, aktuálne uskladnené množstvá budú postačovať len na jeden alebo dva mesiace," povedal Klaus Müller, prezident spolkovej sieťovej agentúry.
Dovozcovia plynu a verejné služby bojujú o prežitie, účty spotrebiteľov rastú a odborníci upozorňujú na zhoršujúcu sa náladu obyvateľstva. Minister hospodárstva Robert Habeck aktivoval druhú fázu plánu núdzového zásobovania plynom. Helmut Dedy, šéf nemeckého združenia miest a obcí, vyhlásil, že spoločnosť musí okamžite začať šetriť a škrtiť spotrebu, inak ich v zime čakajú chladné byty. Po celej krajine sa preto spúšťajú prísne šetriace opatrenia.
Berlín medzitým vypol termostat na verejných bazénoch. Prenajímatelia bytov plánujú znížiť teplotu plynového ústredného kúrenia svojich nájomníkov na 17 stupňov medzi 23:00 a 6:00. Toto opatrenie ušetrí 8 percent nákladov na vykurovanie.
Ešte ďalej zašlo bytové družstvo v saskom meste Dippoldiswalde neďaleko hraníc s Českou republikou. Nájomníci majú teplú vodu na prídel a využívať ju môžu len medzi 4:00 a 11:00 až 13:00.
Ďalšie mimoriadne opatrenia by mali nasledovať: navrhuje sa vypnúť na noc semafory, vypnúť teplú vodu v obecných budovách, múzeách a športových centrách, nastaviť klimatizáciu a prestať osvetľovať historické budovy.
Aj poslanci nemeckého Spolkového snemu idú príkladom. V budove počas leta znížia teplotu z 26 na maximálne 24 stupňov, v zime z 22 na 20.
Opatrenia prijímajú aj zákazníci v domácnostiach, ktorí opäť začínajú používať kachle na drevo aj krby. Predaj palivového dreva, drevených peliet a uhlia, rovnako ako plynových kanistrov, prudko vzrástol.
Zatiaľ je ťažké odhadnúť, do akej miery spomenuté opatrenia zmiernia dopad vyšších účtov za vykurovanie. Predpokladá sa, že vojna na Ukrajine vyženie ceny energií pre spotrebiteľov o 71 až 200 percent. To predstavuje v porovnaní s vlaňajškom dodatočné ročné náklady vo výške 1000 až 2700 eur pre jednočlennú domácnosť a až 380o eur pre štyri osoby.
Nemci začali šetriť energie už počas prvých mesiacov vojny. Podľa štúdie berlínskej Hertie School klesla spotreba plynu v priemysle v marci medziročne o 11 percent a v domácnostiach o 6 percent.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
