Ani tým najbiednejším štát nepridá toľko, aby im to pokrylo obrovský rast cien. Od júla sa u nás zvýši životné minimum, no nie o 12 percent, aká je inflácia, ale len zhruba o polovicu. Chudobným tak už dávky prestávajú stačiť aj na základné životné potreby.
Niečo cez 218 eur. To je teraz suma životného minima, pod ktorou sa dospelý človek oficiálne ocitá v hmotnej núdzi. Od júla to podľa zákona bude o 7,5 percenta viac.
„To bude 234 eur – zvýšenie o 16 eur mesačne,“ oznámil minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).
Problém je, že ceny v obchodoch a na účtoch za bývanie rastú takmer dvojnásobným tempom. Životné minimum pritom ovplyvňuje, koľko ľudí potrebuje pomoc vo forme sociálnych dávok. Za posledné roky išla hranica hore len minimálne.
„Stále menšia a menšia časť občanov je v tej hmotnej núdzi a má nárok. Možno to niekto hodnotí ako výsledok dobrej politiky vlády, ale reálne to nie je pravda,“ povedal exminister práce a odborník na sociálnu legislatívu Jozef Mihál.
Minimum pritom nevplýva len na to, koho úrady považujú za chudobného, ale aj na to, akým tempom pôjdu od budúceho roka hore samotné dávky. V tomto prípade vôbec nepokryjú zdražovanie. Pre ľudí, ktorí sú na ne odkázaní, to znamená, že už si z nich nezabezpečia ani to, čo doteraz.
„Na Slovensku dávka nezodpovedá tomu, aby z toho množstva človek vyžil inak, ako že oseká úplne na minimum akékoľvek potreby vrátane aspoň trochu kvalitného jedla. Tá dávka sa nepohla pomaly dve desiatky rokov nejako výrazne,“ priblížila sociálna poradkyňa Ida Želinská.
Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, sa ale životné minimum týka skoro každého. Naviazaných je naň neuveriteľných takmer 60 ďalších dávok a príspevkov okrem iného rodičovské príspevky, detské prídavky či príspevky pre hendikepovaných. Možno aj vám tak štátna podpora porastie menej ako cenovky na pultoch.
„Ľudia na to jednoducho doplatia. Vyčítam to vláde, pretože mala na to myslieť, keď tu vie robiť skrátené legislatívne konania, mala zmeniť zákon aby ten rast životného minima zodpovedal rastu cien,“ uviedol Mihál.
Keby dávky kopírovali infláciu, napríklad rodiča by v januári dostali na príspevku o 16 eur viac. (grafika) Podobne chudobní či zdravotne postihnutí. Minister práce Milan Krajniak ale na zmenu zákona nevidí dôvod. Podľa neho si ľudia prilepšia aj inak.
„Zvyšujeme ďalšie dve veci – nadväzne sa zvyšuje nezdaniteľná časť základu dane. A navyše tento rok sme zvýšili príspevok na stravné. Keď si to dáte dokopy. Tá suma, ktorá zostane v peňaženke pracujúcemu, hoc je aj bezdetný, je vyššia ako je 12-percentná inflácia,“ dodal Krajniak.
„Stravné sa predsa nevypláca nezamestnaným, invalidom. To je argumentácia úplne mimo,“ myslí si Mihál.
Pre rodiny časť koalície nachystala od nového roka protiinflačný balíček. No ten je po vete prezidentky opäť v parlamente. A jeho osud je veľmi neistý.
Viac sa dozviete z reportáže hore.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
