Európska únia rozhodla o zavedení kvót na ženy v top manažmente niektorých firiem. Dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou Európskej únie sa rodila vyše desať rokov. Blokovali ju niektoré štáty s konzervatívnejšími vládami.
Do roku 2026 musí byť v niektorých firmách 33 percent pozícií riaditeľov obsadených ženami a 40 percent žien musí sedieť v správnych radách týchto spoločností. Na Slovensku sa to dotkne desiatok firiem.
Analytička portálu Euractiv Lucia Yar hovorí, že európski politici o kvótach debatovali desať rokov. Blokovali ich najmä Maďarsko a Poľsko. „Dlho sa bránili tejto politike. Doma sa táto téma ťažko predáva. Najmä, ak sú tam konzervatívne vlády,“ vysvetľuje Yar.
Hovorí, že za posledných desať rokov sa postavenie žien zlepšilo, nie je však správne, aby sa čakalo, kým sa vo vedúcich pozíciách vyrovnajú mužom.
„Firmy by mali urobiť všetko preto, aby nastavili transparentné a otvorené výberové konania, aby sa tam ženy prihlásili. Ak nesplnia kvóty, budú musieť reportovať orgánom dôvody. Keď budú dôvody relevantné, orgán ich uzná a nebudú mať problém. Európska komisia aj parlament sa to snažil nastaviť prakticky. Problém nie je, že by nebolo dosť žien. Z vysokých škôl vychádza 60 percent žien a 40 percent mužov. Nemajme teda strach, že tu nemáme kvalifikované a vzdelané ženy,“ hovorí Yar.
Definitívny návrh nariaďuje firmám, aby do 30. júna 2026 mali 33 percent riaditeľských pozícií obsadených ženami a 40 percent žien v správnych radách. Pôjde o kótované firmy, ktoré obchodujú na burzách Európskej únie. Výnimku majú podniky do 250 zamestnancov.
Spomedzi slovenských spoločností sa to bude týkať napríklad Tatra banky alebo spoločnosti Tatry mountain resorts. V Tatra banke vraj už kvóty teraz spĺňajú.
„V Tatra banke si zakladáme na diverzite a inklúzii. Zamestnankyne majú rovnaké príležitosti ako zamestnanci a aj vďaka tomuto postoju úspešne zastávajú líderské pozície. Podiel žien na manažérskych pozíciách je v Tatra banke dokonca výrazne vyšší než je plánovaná úprava. Vďaka tomu sa nemusíme špeciálne pripravovať na platnosť takéhoto nariadenia,“ uviedla hovorkyňa Simona Miklošovičová.
Spoločnosti Tatry mountain resorts sa nariadenie nepáči. „Akékoľvek nariadenia týkajúce sa toho, ako ma privátna firma fungovať, nepovažujeme za šťastné. Ženy sú aj bez tohto nariadenia neoddeliteľnou súčasťou našich prevádzok vrátane manažérskych a riaditeľských pozícií,“ povedal hovorca spoločnosti Marián Galajda.
Na nových pravidlách je zatiaľ politická dohoda. Následne ich musí odsúhlasiť Európsky parlament a Rada EÚ. „V prípade schválenia nadobudne smernica účinnosť 20 dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ a členské štáty ju budú musieť implementovať do dvoch rokov po prijatí,“ hovorí tlačový odbor ministerstva práce.
Analytička Yar pripomína, že čím skôr národné štáty prijmú smernicu do svojej legislatívy, tým lepšie pre dané firmy. Budú mať tak viac času na prípravu.
V spomínaný dátum 30. 6. 2026 už budú musieť spĺňať kvóty. Zatiaľ nie je jasné, aké tresty ich čakajú, ak ich nesplnia. Podľa Yar budú primerané a zároveň odrádzajúce.
Odporcovia kvót najčastejšie argumentujú, že firmy utrpia na kvalite, pretože rozhodovať bude pohlavie a nie kvalita uchádzačov. Sociologička Barbora Holubová hovorí, že aktuálne sa deje presný opak.
„Aktuálne platí, že sa k moci dostávajú k moci menej schopní ľudia, pretože sú muži. Existuje o tom výskumná evidencia, keď voľby, nominácie a dokonca aj rodové zloženie ľudí uchádzajúcich sa o danú pozíciu je predpojaté z rôznych dôvodov a príčin,“ vysvetľuje Holubová.
„Medzi predpojaté a nespravodlivé dôvody patria napríklad netransparentné a neobjektívne kritéria výberu, výber na základe nezaslúžených zásluh, rôzne nespravodlivé a nerovné hodnotenie predchádzajúceho pracovného výkonu mužov a žien, prisudzovanie vyššej hodnoty práce vykonanej mužmi bez ohľadu na jej reálnu hodnotu, odrádzanie žien od uchádzania sa o riadiacu pozíciu či absentujúce služby starostlivosti o deti a rodinu na podporu zosúlaďovania práce a rodiny,“ vymenúva sociologička.
Kvóty sú preto podľa nej správne vyrovnávajúce opatrenie pokriveného systému. Okrem kvót by sa však podľa nej štáty mali snažiť o ďalšie kroky, ktoré uľahčia ženám kariérny rast.
„V ideálnom prípade treba prijať komplexné politiky, najlepšie aj na úrovni firiem či podnikov. Ak ide firmám úprimne o rodovú rovnosť vo vedení, a nevnímajú to iba ako niečo formálne, tak zavedú viaceré opatrenia, ktoré povedú k výraznému zlepšeniu. Čo sa týka opatrení na zosúlaďovania práce a rodiny, už dnes tu máme smernicu o rodičovskej dovolenke, kde je, okrem iného, povinnosť štátov zaviesť neprenositeľnú otcovskú dovolenku. Štáty môžu ísť, samozrejme, nad rámec tejto smernice a prijať ešte účinnejšie regulácie,“ dodáva Holubová.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
