Slovensko má aj vlastné ložiská plynu. V čase, kedy sa snažíme zbaviť závislosti od Moskvy, by to mohla byť jedna z alternatív. Síce by nám podzemné zásoby pokryli len desať percent spotreby, ale v týchto krušných chvíľach sa počíta každý jeden kubík. Potenciálna ťažba však naráža na veľký odpor aktivistov, nie je jej naklonené ani ministerstvo životného prostredia.
Putinova hra s plynom sa rozbehla na plné obrátky. Niektoré krajiny už Kremeľ odstavil, ostatné sa momentálne rozhodujú, či pristúpia na novú schému platieb. Tá v krátkosti spočíva v tom, že európske krajiny budú naďalej platiť v eurách, peniaze sa však pred dokončením platby prerátajú na rubeľ.
Či už pristúpime na túto hru alebo nie, je úplne zrejmé, že sa celá Európu musí od ruského plynu odstrihnúť. Slovensko, ktoré je závislé až na 85 percent, okrem zahraničia môže menšiu časť svojej spotreby získať z vlastných ložísk.
„Vedeli by sme ťažiť približne desať percent našej spotreby, ale tam pôsobia rôzni aktivisti amokovým spôsobom... Takže jedna reálna možnosť je, že na našom území budeme ťažiť plyn,“ vyhlásil minister hospodárstva Richard Sulík.
Jeho slová potvrdzuje aj spoločnosť Nafta, ktorá sa zaoberá prieskumami a ťažbou plynu na Slovensku.
„Ložiská vhodné na ťažbu zemného plynu sú lokalizované na Záhorí, východe Slovenska a v okolí Trnavy. Môžeme potvrdiť, že aktuálne ťažíme približne jedno percento z celkovej ročnej spotreby zemného plynu na Slovensku, pričom by bolo možné ťažiť až do desiatich percent ročnej spotreby,“ uviedla hovorkyňa spoločnosti Martina Štecová.
Zároveň doplnila, že vo všetkých troch spomínaných lokalitách už v minulosti ťažba prebiehala.
Ako už naznačil minister, najväčší problém so spustením ťažby majú aktivisti.
„Lokálna ťažba výrazne ovplyvňuje život ľudí, ktorí žijú v jej okolí, ako aj životné prostredie. Ako príklad môžeme uviesť holandské mesto Groningen, v ktorom sa tento rok skončí ťažba plynu, a to najmä pre zemetrasenia, ktoré ťažba spôsobovala, a ktoré zničili domy a majetok ľudí žijúcich v okolí miesta ťažby,“ ozrejmila hovorkyňa Greenpeace Slovensko Dorota Osvaldová.
Toto však spoločnosť odmieta.
„Naše činnosti nemajú negatívny vplyv na životné prostredie. NAFTA sa prieskumnej a ťažobnej činnosti venuje od roku 1913. Procesy spoločnosti podliehajú najvyšším environmentálnym štandardom a normám. Každý projekt po ukončení uvedieme do pôvodného stavu a okolie zrevitalizujeme,“ dodala Štecová.
Aktivisti nepripúšťajú túto možnosť, ani keby bola len dočasná. Navrhujú totiž, aby sme fosílne palivá úplne nahradili obnoviteľnými zdrojmi. Podobný postoj má aj ministerstvo životného prostredia.
„Je dôležité uvedomiť si, že plyn spôsobuje klimatickú krízu, nech k nám prúdi odkiaľkoľvek. Preto by malo byť ukončenie našej závislosti od ruského plynu prvým krokom. A následne konečne otvoriť dvere investíciám do energetických úspor a masívnemu rozvoju obnoviteľných zdrojov tepla a energie. Zmeniť ‚dealera‘ a nahradiť ruský plyn plynom z inej krajiny, alebo ho začať ťažiť u nás doma, nie je riešenie,“ odkázala Osvaldová.
„Ministerstvo životného prostredia si uvedomuje dôležitosť a naliehavosť energetickej bezpečnosti Slovenska, plyn však nepovažuje za definitívne riešenie, navyše prevádzka a rozšírenie ťažobného priemyslu je len ťažko zlučiteľné so záujmami ochrany prírody a klímy,“ uvádza vo svojom stanovisku rezort životného prostredia.
Zároveň pripomína, že ak nenájdeme náhradu za ruský plyn, najväčším problémom budeme čeliť už na jeseň a v tomto časovom horizonte rezort nepovažuje za reálne, aby sa otvorili nové, nepripravené ložiská. V tých by sa totiž najskôr mohlo ťažiť o dva roky.
„Prieskumné a ťažobné činnosti podliehajú niekoľkostupňovému schvaľovaniu a až na základe schválených povolení môžeme začať aktivity na jednotlivých projektoch,“ uzavrela Štecová.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
