Najväčšia banka na Slovensku zvyšuje od 1. apríla pre svojich klientov úroky z hypoték. Slovenská sporiteľňa upravuje sadzbu pri štyroch fixáciách. Dôvodom je vývoj na medzibankovom trhu.
„Úpravou sadzieb reagujeme na situáciu na trhu. Ide o mierne zvýšenie, úroky sú stále pomerne nízke a priaznivé. Kto chce dnes riešiť vlastné bývania, stále má šancu dostať sa k lacnému financovaniu. Na druhej strane však treba dodať, že ak sa situáciu na trhu zásadnejšie nezmení, nejde o posledné zvyšovanie cien v tomto roku. A dnes nič nenaznačuje, že by sa vývoj mohol otočiť a že by ceny peňazí začali opäť klesať,“ vysvetlil člen predstavenstva zodpovedný za retailové bankovníctvo Juraj Barta s tým, že nič nenaznačuje, že by sa vývoj mohol otočiť a že by ceny peňazí začali opäť klesať.
ročný fix: bez zmeny od 0,79 % p.a.
3-ročný fix: 1,09 % p.a. (predtým 0,89 %)
5-ročný fix: 1,19 % p.a. (predtým 0,89 %)
10-ročný fix: 1,69 % p.a. (predtým 1,49 %)
15-ročný fix: 2,09 % p.a. (predtým 1,69 %)
Zmenu ohlásila SLSP po mesiaci (23. 2.), keď zvyšovala úvery na bývanie s fixáciou na desať rokov s ročnou sadzbou od 1,49 % p. a., čo bolo v tom čase tri desatiny percentuálneho bodu. Ostatné sadzby zostali v pôvodnej platnosti vrátane najobľúbenejšej päťročnej fixácie od 0,89 % ročne. Barta to vtedy odôvodnil pohybom cien dlhodobých zdrojov na finančných trhoch, ktoré začali pomerne rýchlo stúpať.
V najbližších mesiacoch sa tak dá očakávať ďalší rast sadzieb, je preto je podľa hlavnej ekonómky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej výhodnejšie voliť dlhšie doby fixácie. „Sadzby komerčných bánk na hypotéky sa odvíjajú od medzibankových trhových sadzieb, a tie reagujú rastom na stúpajúcu infláciu po celom svete. Centrálne banky v stredoeurópskom regióne sa už dávnejšie snažia tlmiť inflačné očakávania zvyšovaním sadzieb. Tento týždeň sa pridala aj americká centrálna banka Fed, ktorá po troch rokoch prvýkrát zvýšila svoje sadzby o štvrť bodu a tento rok očakáva ďalších šesť zvýšení úrokov," upozornila Valachyová.
Európska centrálna banka podľa nej zrejme nezostane bokom, aj keď rozsah zvýšenia sadzieb bude v eurozóne určite menší. „Ekonomické riziká z vojny na Ukrajine sú pre európsky kontinent, samozrejme, väčšie ako v USA, aj jadrová inflácia (inflácia očistená o ceny potravín a energií) je u nás zatiaľ nižšia ako v USA, takže potreba tlmiť infláciu je tu menšia," dodala Valachyová.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
