V niektorých prípadoch viac pomôžu strany kandidátovi ako kandidát strane.
V eurovoľbách veľakrát potiahnu stranu kandidáti, ktorí na seba viažu veľkú voličskú základňu. Najviac takto svojej strane pomohla Monika Beňová zo Smeru alebo Michal Šimečka z PS a Spolu. Viac si o najkrúžkovanejších kandidátoch môžete prečítať TU.
Na druhej strane sú kandidáti, ktorí až tak veľa krúžkov nezískali a predsa sa dostali do EP. Tretí najmenší počet dosiahla Miriam Lexman z KDH s takmer 28-tisíc hlasmi. Musí však čakať na brexit, až po ňom si bude môcť uplatniť mandát.
Predposledný skončil prvý rómsky europoslanec Peter Pollák, ktorému prejavilo dôveru svojím krúžkom cez 23-tisíc ľudí. Pri Pollákovi aj Lexman treba však zdôrazniť, že počet krúžkov v porovnaní s výsledkom strany je viac menej proporčný.
Najmenej preferenčných hlasov medzi zvolenými kandidátmi získal Róbert Hajšel zo Smeru. Na jeho zvolenie mu teda v porovnaní s ostanými zvolenými europoslancami stačilo extrémne málo krúžkov, a to len necelých 14-tisíc. V tomto prípade mu jednoznačne pomohol výsledok strany.
Europoslanci, ktorí získali najmenej krúžkov
Robert Hajšel
13773
Peter Pollák
23815
Miriam Lexmann
27833
Na porovnanie sme sa pozreli na troch kandidátov, ktorí získali najviac krúžkov, no do EP sa nedostali. Prvý z tohto rebríčka Milan Mazurek z ĽSNS získal takmer 40-tisíc preferenčných hlasov.
Druhý Branislav Škripek z Kresťanskej únie získal necelých 27-tisíc hlasov, v jeho prípade sa však do EP nedostala ani jeho strana. Tretí v tomto rebríčku skončil Marián Čaučík z KDH, ktorému prejavilo dôveru 26-tisíc ľudí.
Kandidáti, ktorí získali najviac krúžkov, ale nestali sa europoslancami
Milan Mazurek
39496
Branislav Škripek
26963
Marián Čaučík
26306
Kompletné výsledky eurovolieb nájdete TU
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
