Jarné teploty tento rok udreli výrazne skôr, čo môže znepokojovať alergikov. Dobrou správou však zostáva, že odborníci nepredpokladajú horšiu sezónu pre alergikov, ako bola tá vlaňajšia. Lekár navyše zdôrazňuje, že liečba alergie dnes môže byť bez typickej nadmernej ospalosti.
Alergie každoročne trápia mnohých ľudí. Obvykle sa prejavujú najmä kýchaním či všeobecne všetkými príznakmi, ktoré si spájame s nádchou. Niektorých však môžu potrápiť aj ďalšie nepríjemné symptómy, ako je žihľavka, ekzém, bolesť hlavy, slzenie/pálenie/bolesť očí, únava, brušné problémy a rôzne ďalšie.
Alergici si už za tie roky zvykli, že najhoršie to pre nich býva práve s príchodom jari. Tá sa tohtoročne poriadne poponáhľala, a tak sme už na Veľkonočný pondelok chodili po vonku väčšinou v tričkách. Čo to znamená pre alergikov?
Zisťovali sme, či sa majú alergici, s ohľadom na takýto skorý príchod jari, obávať tohtoročnej sezóny viac. Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici, kam spadá aj koordinácia Peľovej informačnej služby, vysvetlila, že v súvislosti s teplými zimami v posledných rokoch prichádza aj k skoršiemu začiatku kvitnutia prvých jarných alergénov.
Podľa jej slov ide najmä o liesku a jelšu, ktoré začínajú kvitnúť už v januári. Nástup peľovej sezóny však zostáva pozvoľný.
„Tento rok však vysoké teploty, dostatok vlahy i slnečného svitu priniesli hneď na začiatku februára prudký nástup peľovej sezóny liesky a jelše s veľmi vysokými koncentráciami peľu v ovzduší,“ hovorí Lafférsová.
Ako dodáva, počas dvadsaťročného monitoringu zaznamenali prvýkrát hneď v prvý februárový týždeň v ovzduší veľmi vysoké denné koncentrácie peľu liesky a jelše.
Oproti minulým rokom totižto chýbalo výraznejšie ochladenie, ktoré by aspoň trochu pribrzdilo kvitnutie spomenutých drevín, čím by sa spomalil aj nárast denných koncentrácií peľu v ovzduší. Celú situáciu navyše zhoršuje vietor.
„Vietor je ďalším z faktorov, ktorý prispieva k nárastu koncentrácií peľu v ovzduší. Väčšina významných alergénov totiž patrí medzi vetrom opeľované rastliny s vysokou produkciou peľu, ktorý môže byť transportovaný na veľké vzdialenosti. Takto transportovaný peľ prispieva jednak k nárastu denných koncentrácií peľu v ovzduší a tiež k predlžovaniu peľovej sezóny jednotlivých druhov,“ dodáva Lafférsová s tým, že na záťaž alergika vplýva teda jednak peľ rastlín kvitnúcich v jeho okolí a tiež peľ transportovaný vetrom.
Janka Lafférsová ďalej hovorí, že v súvislosti s doterajším priebehom počasia predpokladajú aj skorší nástup peľovej sezóny brezy, ktorá taktiež patrí medzi silné alergény jarného obdobia. Nástup a priebeh peľovej sezóny tráv z čeľade lipnicovitých a neskôr paliny a ambrózie je do značnej miery ovplyvňovaný aj suchom.
„Na základe dlhodobých výsledkov peľového monitoringu však nepredpokladáme, že by tohtoročná sezóna mala byť pre alergikov náročnejšia než vlani,“ konštatuje odborníčka.
Ak patríte medzi alergikov, pravdepodobne už poznáte portál Peľové spravodajstvo, kde je zverejňovaný aktuálny stav konkrétnych alergénov rozdelený podľa krajov. Môžete si tak ľahko pozrieť aktuálny stav vo vašom regióne na konkrétny peľový alergén, ktorý vám robí problémy a tiež prognózu jeho výskytu vo vašom okolí.
„Peľová sezóna brezy sa naplno rozbehla skoro na celom území Slovenska. Peľ brezy bude v najbližších týždňoch najsilnejším a najvýznamnejším alergénom. S peľom liesky a jelše sa stretneme už len ojedinele. Denné koncentrácie peľu drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité sa vo vyšších koncentráciách môžu vyskytnúť už len na severnom, strednom a časti východného Slovenska. Stúpnu denné koncentrácie peľu javora, hrabu, duba a jaseňa,“ vysvetľuje Lafférsová.
Podľa jej slov však oteplenie, dostatok vlahy, slnečného svitu a vietor prinesú so sebou nárast denných koncentrácií peľu a spór v ovzduší. Pokles koncentrácie peľu a spór môžeme očakávať počas daždivých a chladnejších dní. Spóry húb (plesní) zastúpené najmä rodom Cladospórium budú dosahovať vyššie denné hladiny.
Keď sa povie liečba alergie, mnohým hneď napadne, že ide o tabletky, ktoré uspávajú. Práve preto sa k ním veľa ľudí stavia odmietavo. Imunológ, alergiológ a pediater Miloš Jeseňák však hovorí, že to už dávno nemusí byť pravidlom.
„Dnes je liečba alergií dvojaká. Jednak je to priamo antialergická symptomatická úľavová liečba, ktorá slúži na dosiahnutie kontroly nad alergickým zápalom. Klasické lieky sú antihistaminiká, inak tretia najpredávanejšia skupina liekov na svete. Medzi nimi máme šesť nových molekúl, ktoré naozaj nemajú žiadne sedatívne účinky. Sú medzi nimi dokonca aj také, ktoré sú schválené pre letectvo a pre pilotov, teda majú nulový tlmiaci účinok,“ vysvetlil na úvod lekár.
Podľa jeho slov to však môže byť individuálne a u niekoho sa predsa len môže objaviť slabé utlmenie. Ak sa tak však stane, riešenie je jednoduché - obvykle stačí lieky vymeniť za iné.
„Ak človek cíti, že ho to utlmuje, čo bol najčastejší príznak starších molekúl, tzv. prvogeneračných a niektorých druhogeneračných, tak dnes už máme tretiu generáciu antihistaminík. Tie staré robili to, že človek skutočne bol utlmený, spavý, mal sucho v ústach, niektoré z nich dokonca zvyšovali chuť do jedla a podobne. Také by sa dnes však už nemali používať,“ dodal alergiológ.
Ako ďalej vysvetľuje, preferovaná je lokálna liečba. Ide o kvapky do očí či moderné spreje do nosa, ktorých výhodou je, že sú podávané presne tam, kde sa alergický zápal nachádza.
„No a potom tá druhá liečba, ktorou sa alergia dá priamo vyliečiť. To sa však musí začať vždy pred sezónou, nie cez. Je to alergénová imunoterapia. Znamená to postup, pri ktorom sa pravidelným podávaním daného alergénu v podobe injekcií, tabletiek či kvapiek pod jazyk v podstate navodí tolerancia imunitného systému voči alergii,“ konštatuje odborník s tým, že človek potom prestane potrebovať antialergické lieky, pretože prestane mať príznaky alergie.
Dvadsaťročný Jakub z okolia Bratislavy si s alergiami za svoj život už „užil“ svoje. Alergický je na vonkajšie plesne, roztoče, trávy a pele, kde má kombináciu viacerých rôznych. Podľa jeho slov ho alergie trápia celoročne, no pochopiteľne sa zhoršujú s príchodom jari.
„Najhoršia vec je, že len veľmi ťažko rozpoznám, ak dostanem chrípku, pretože soplím reálne každý jeden deň v roku. Cez chorobu sa mi to zvýši, ale len ťažko viem s istotou povedať, že som chorý. Ja teda vždy, keď sa cítim horšie, unavenejšie, rovno zostávam doma a nikam nechodím,“ hovorí Jakub.
V súčasnosti užíva dva druhy liekov a ako hovorí, tieto ho utlmujú najmenej zo všetkých, čo užíval. Jeden typ tlmí celkové alergické príznaky, pričom druhý je na samotné vyliečenie z alergie.
„Ono to je aktívna liečba, napáda môj organizmus a v priebehu štyroch až piatich rokov ma to má z tej alergie dostať. Predtým som mal aj alergiu na trávy, no z tej som sa vďaka tejto liečbe dostal. Nevýhoda je, že tento liek sa dá brať len jeden na jeden druh alergie, nie viac súčasne. No a takýto liek na moju alergiu na vonkajšie plesne napríklad u nás ani registrovaný nie je, len v Česku,“ vysvetľuje mladý alergik.
V minulosti sa mu s liekmi okrem toho, že z nich bol neustále ospalý, navyše dialo aj to, že po čase strácali svoju účinnosť. S novými je však pomerne spokojný, a to najmä s liekom, ktorý ho z alergie napokon úplne vylieči.
„Má to takú nevýhodu, že keď to človek začína brať, väčšinou opúcha jazyk alebo hrdlo, kým si na to organizmus zvykne. Telo s tým bojuje a prvých pár dní je veľmi nepríjemných,“ dodáva.
Podľa jeho slov máva na jar často však až také problémy, že vôbec nedokáže dýchať. On sám to rieši inhalovaním vodnej pary. No a na záver sme sa ho opýtali aj na to, či nemá pocit, že sa mu s takto skorým príchodom jari alergie aj výrazne zhoršujú.
„Ja mám pocit, že to tento rok teda horšie je. Moje alergie sa rozvíjajú a viem to podľa spotreby vreckoviek, ktorú mám vyslovene na kilá,“ uzatvára Jakub.
Pozrite si archívnu reportáž, ktorá sa venuje téme alergie v súvislosti so skorým príchodom jari.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
