Aktivisti aj klimatológovia hovoria, že na vine je príliš veľa betónu.
Každý prívalový dážď spôsobí v Bratislave kolaps. Kanalizácia nestíha a návaly vody tak z ciest vytvárajú jazerá. Po búrke sú často zatopené aj podchody či podzemné garáže. Aktivisti aj klimatológovia hovoria, že na vine je príliš veľa betónu.
Stromy či zelené plochy sú vo veľkých mestách čoraz väčšou vzácnosťou. Ustupujú betónu a asfaltu. Centrá miest sa prehrievajú a stáva sa už pravidelnosťou, že po dlhej vlne horúčav nasledujú silné búrky. „Je veľmi dôležité snažiť sa dostať do takýchto miest zeleň. Udržať tú, ktorá tam je, bolo by tam treba dávať novú, sadiť tam stromy, iné rastliny a využívať nové prvky, ktoré sa objavujú, zelené strechy," vysvetlil klimatológ SHMÚ Pavel Faško.
Namiesto toho však často aj po rekonštrukcii vidíme v mestách široké vyasfaltované umelé povrchy, z ktorých voda nemá kam odtiecť. Len za prvé dva septembrové dni už padlo dvojnásobné množstvo zrážok než zvyčajne za celý mesiac.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal hovorí, že pri výstavbe nových parkov dbajú aj na dostatok zelene a revitalizuje sa tak, aby tam voda ostávala. Ochranár Andrej Kovarík zo Štátnej ochrany prírody mu však oponuje. „Námestie slobody je naozaj takým ukážkovým námestím, kde zrážková voda nemá kde odtekať. Dokonca pri jeho rekonštrukcii sa naozaj len vymenil betón a plochy zelene, ktoré sú v takých vyvýšených betónových sarkofágoch a musí sa umelo zavlažovať," zdôraznil ochranár.
Problémom sú aj preplnené a upchaté kanalizačné potrubia
Bratislavská kanalizácia jednoducho na prívalové dažde nie je vybudovaná. „Veľmi ťažko nesieme v Bratislave Karpaty, z ktorých nám steká voda do Bratislavy, toto je dlhodobý problém. Takýto charakter vôd by sme nemali nechávať len do kanalizácie, ktorá je riešená v Bratislave ako jednotná. To znamená, spoločne splašková kanalizácia a do nej sú vpuste aj dažďovej kanalizácie," vysvetlil predseda predstavenstva Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Zsolt Lukáč.
Ochranár Kovarík však tvrdí, že nikdy nemožno očakávať, že dažďová kanalizácia bude schopná odvádzať extrémne zrážkové vody, ktoré treba očakávať. Je presvedčený, že treba používať prvky na pozdržiavanie dažďovej vody.
Aktivista z bratislavskej mestskej časti Ružinov Maroš Mačuha spomína, že našli nedávno na Ostredkoch, keď upravovali ihrisko, kanál pod nánosom zeminy. „Bol úplne plný hliny, odpadkov a voda tam neodtekala," zdôraznil.
Mačuha hovorí, že efektívnym a ekologickým riešením, ako zachytávať vodu z prívalových dažďov je vybudovanie tzv. poldrov.
Bežne sa využívajú v Holandsku či na Floride, kde sú prívalové dažde veľmi časté. Voda vsiakne do zeme.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
