Preto sa nedá vylúčiť, že by podobné nešťastie, aké sa stalo v Janove, mohlo postihnúť aj Slovensko.
Na Slovensku sa momentálne podľa posledných štatistík nachádza 8 066 cestných mostov. Spravuje ich Slovenská správa ciest, Národná diaľničná spoločnosť alebo vyššie územné celky a mestá či obce. V závislosti od toho, na akých cestách sa nachádzajú.
Podľa Ľubomíra Palčáka z Výskumného ústavu dopravného sa ich stav rozdeľuje do siedmich kategórií od veľmi dobrého až po havarijný. V posledných troch kategóriách, teda v zlom, vo veľmi zlom a v havarijnom stave sa nachádza tisíc z nich.
Odborník na výstavbu mostov Peter Paulík pre TV Markíza naznačil, že v janovskom prípade mohla zlyhať údržba. Preto sa nedá vylúčiť, že by podobné nešťastie postihlo aj Slovensko. Už pred šiestimi rokmi sme zažili svoj malý Janov. Stavebná chyba v Kurimanoch stála život štyroch robotníkov.
Odborníci už dlho upozorňujú, že aj mosty na Slovensku trápi havarijný stav. Tragédia ako v Taliansku, hoci zrejme menších rozmerov, sa kedykoľvek môže stať aj u nás. „Tiež sme už mali takmer podobný prípad, keď zrúteniu mosta predchádzalo možno niekoľko dní a chybu, že tam niečo nie je v poriadku, zistil úplne nejaký okoloidúci chodec. Keď tam prišli odborníci, tak zistili, že naozaj ten most je v takom stave, že sa mohol kedykoľvek zrútiť," povedal nám Peter Paulík z Katedry betónových konštrukcií a mostov STU v Bratislave.
Na poplach bijú aj štátni kontrolóri
Z takmer 6 000 mostov na cestách druhej a tretej triedy je u nás každý desiaty v zlom alebo havarijnom stave a na opravy nie sú peniaze. „Vek viac ako 1 700 mostov, čo je takmer tretina na cestách druhej a tretej triedy, presahuje 65 rokov a v súčasnosti sa blížia k hranici svojej technickej životnosti," ozrejmila hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
Mosty na Slovensku podľa Palčáka podliehajú pravidelným kontrolám. "Čo sa týka vykonávania kontrol, systém je dobrý. Horšie je to s dlhodobým nedostatkom financií," konštatoval. Dlhodobo sa podľa neho dáva na opravy málo financií a väčšinou sa riešia až havarijné stavy. "Problém je v tom, že keď neriešime prvé problémy, ale až zlý, či veľmi zlý stav, financií treba viac," opísal.
Keďže Slovensko nemá podľa jeho slov ešte vybudovanú základnú sieť diaľnic a rýchlostných ciest, viac peňazí smeruje do jej výstavby. Menej však už do pravidelných opráv a údržby.
Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Rastislav Cenký v tejto súvislosti pripomína, že mosty s dĺžkou nad 200 metrov by mali byť povinne vybavené funkčnými monitorovacími systémami, ktoré dokážu zaznamenávať technické parametre a odchýlky. V prípade prekročenia hraničných hodnôt upozornia správcu a zabránia nielen nadmernému opotrebeniu, ale tiež kritickým a životu nebezpečným situáciám.
"Takéto systémy dnes vedia pracovať autonómne a bez nutnosti obsluhy a vedia napríklad zaznamenať preťaženie mosta a zaslať upozornenie na dispečing," vysvetlil Cenký. Tieto monitorovacie systémy majú podľa jeho slov vysokú presnosť pri relatívne nízkych nákladoch na implementáciu.
"V nedávnej minulosti boli takéto monitorovacie systémy na Slovensku testované napríklad po páde mosta v Kurimanoch v spolupráci so štátnou spoločnosťou Technická obnova a ochrana železníc," doplnil.
Pozrite si reportáž Viktora Serebryakova, ktorý oslovil odborníka na mosty.
V
prístavnom talianskom meste Janov sa v utorok 14. augusta zrútila časť
diaľničného mosta. Nehoda si podľa posledných údajov polície vyžiadala
38 obetí. Most bol vybudovaný ešte v 60. rokoch 20. storočia. V čase
incidentu bola v danej oblasti silná búrka a na moste prebiehali
údržbové práce.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
