Po zemetrasení na východe Slovenska zaznamenali seizmológovia 13 dotrasov.
„Ide o zemetrasenie, aké si súčasníci nepamätajú, aj keď zďaleka nejde o najväčšie zemetrasenie, ktoré na území Slovenska vzniklo,“ uviedol na tlačovej konferencii seizmológ a profesor z Univerzity Komenského v Bratislave Peter Moczo.
Dva z nich mali 1,3 a 1,5 magnitúdy. Bolo ich preto možné lokalizovať pomocou záznamov seizmických staníc.
Ďalších 11 dotrasov bolo tak slabých, že boli nelokalizovateľné.
Vyplnených bolo 2 485 makroseizmologických dotazníkov z 515 lokalít. Odborníci hovoria, že išlo o rekord.
Škody na budovách hlásili poškodení ľudia v 160 dotazníkoch. Mnohé domy a budovy sú vo vážnom stave.
„Z tých absolútne najpostihnutejších obcí neprišli dotazníky, pretože tí ľudia majú úplne iné starosti ako vypĺňať dotazníky,“ skonštatoval seizmológ Moczo.
„Ten rozsah je až taký, že seizmológovia univerzity a SAV, ktorí išli do terénu, sa museli dohodnúť so starostami obcí a prednostami, aby podľa jednotnej metodiky zozbierali z tých najpostihnutejších obcí sumárne informácie, ktoré potom zašlú ústavu na spracovanie a vyhodnotenie,“ uviedol Moczo.
Pondelkové zemetrasenie nijako nemohlo ohroziť ani obmedziť prevádzky jadrových elektrární v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach.
„Od roku 1643 je dokumentovaných 31 zemetrasení, ktoré mali na území východného Slovenska epicentrum a makroseizmická intenzita v epicentrálnej oblasti dosiahla 5 až 8 stupňov z 12 stupňovej európskej makroseizmickej stupnice EMS-98,“ uviedol Moczo.
Na celom Slovensku je zadokumentovaných 804 zemetrasení.
V 20. storočí bolo na Slovensku viac ako 300 zemetrasení s makroseizmickými účinkami.
„Zemetrasenie z 9. 10. na východe Slovenska je menšie veľkosťou aj makroseizmickými účinkami v porovnaní s najväčšími známymi zemetraseniami na území Slovenska,“ dodal seizmológ a univerzitný profesor.
„Neexistuje jediný dôvod domnievať sa, že k podobným zemetraseniam nedôjde aj v budúcnosti,“ varoval seizmológ.
Pravdepodobnosť budúceho zemetrasenia, ktoré môže otriasť aj väčším územím, sa časom podľa neho monotónne zvyšuje. Podľa Mocza od roku 1906 narastá deficit energie uvoľnenej vo forme zemetrasení na území Slovenska.
„To nemôže znamenať nič iné, len prípravu ďalších zemetrasení,“ spresnil seizmológ.
Odborníci ale varujú, že potrebujú finančnú injekciu a riešia aj mnoho iných problémov. Okrem iného aj nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, ktorých nevedia zohnať ani zaplatiť.
„Všetky stanice nefungujú tak, ako by mali, nemáme investičné prostriedky,“ dodal Moczo.
Podľa nich je potrebné dofinancovať seizmológiu na európsky štandard.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
