Vojna ju vyhnala z vlasti, aby ju po rokoch iná vojna priviedla späť domov. Arménska spisovateľka Narine Abgarian patrí k umelcom, ktorí na protest proti ruskej invázii na Ukrajine odišli z Moskvy. Príbeh prozaičky, ktorá nedávno navštívila Slovensko, v sebe nesie inšpiratívny náboj o sile životných skúšok, ktoré naštartovali cestu k novým príležitostiam.
Narodila sa v Sovietskom zväze. Vychovalo ju milované, no vojnou sužované Arménsko. Keď mala 22 rokov, odišla do Ruska, kde boli väčšie možnosti.
Poslať ju do Moskvy bolo rozhodnutie jej mamy. Povedala jej vtedy múdru vetu: „Ak to nevyjde, tak sa vrátiš. Nikdy nebudeš však ľutovať, že si sa bála urobiť tento krok.“ Neoľutovala – v Moskve sa preslávila ako spisovateľka, no nebolo to jednoduché.
„Moskva je veľmi nemilosrdná voči imigrantom, no myslím, že keby som neodišla, nenapísala by som svoje knihy. Všetky sú o Arménsku a vznikli s nesmiernej clivoty za krajinou, ktorú som opustila,“ popisuje.
Narine začínala ako blogerka, no nikdy nesnívala o tom, že bude spisovateľkou. Spočiatku pracovala v zmenárni, skúsila podnikať či robiť účtovníctvo. V ničom sa jej však nedarilo. „Bola som deprimovaná,“ spomína na náročné chvíle.
Ďalšou ranou osudu bolo, že jej lekári nesprávne diagnostikovali vážne smrteľné ochorenie, sklerózu multiplex. „Uvedomila som si, že vlastne pomaly umieram. Môj syn mal vtedy iba 7 rokov, bolo to obdobie absolútnej depresie,“ hovorí Narine so smútkom.
Odreagovanie našla v písaní vtipných historiek z detstva, ktoré publikovala na svojom blogu. O mesiac na to, ako vydala svoju prvú knihu, jej lekári oznámili, že sa v diagnóze smrteľnej choroby zmýlili. Narine žila päť rokov v presvedčení, že má sklerózu.
Tvrdí, že keby sa toto všetko zlé nestalo, asi by dnes nebola spisovateľkou. „Práve preto chcem v mojich knihách šíriť myšlienku, že akákoľvek životná skúška otvára nové možnosti,“ tvrdí.
Ruská metropola bola jej domovom štvrťstoročie. Potom, ako Arménsko pred tromi rokmi prehralo brutálnu 44-dňovú vojnu s Azerbajdžanom, začala zvažovať návrat domov. Vojna na Ukrajine všetko urýchlila.
„Pamätám si Moskvu z tých dní. Nikdy som tam nevidela plačúcich ľudí, no vtedy v metre všetci pozerali do telefónov, čítali si správy a plakali,“ popisuje.
Spisovateľka nedokáže pochopiť ľudí, ktorí veria tomu, že za konfliktom je Ukrajina. „Buďme objektívni. Ukrajina bojuje za celú východnú Európu. Ukrajinci svojou krvou chránia ľudí v Poľsku, Česku aj na Slovensku,“ dodáva.
Narine píše príbehy o ľuďoch z odľahlých kútov sveta. Majú špecifickú poetiku, blízku magickému realizmu.
Hovorí o tradíciách, ale aj o katastrofách, no na konci je vždy nádej. Jej román „Z neba spadli tri jablká“ je označovaný ako balzam na dušu a bol preložený do 14 jazykov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
