Takmer žiadny živočích nemá taký veľký vplyv na premenu krajiny ako bobor vodný. V Európe skoro vyhynul. V ostatných rokoch však jeho počty aj na Slovensku významne rastú. Môže ale narobiť aj škody na majetku.
Ich vplyv je viditeľný napríklad na potoku medzi Východnou a Važcom. „Keď sú bobry niekde dlhodobejšie, tak oni si vytvoria systém hrádzí,“ hovorí ekológ Erik Baláž k hrádzam, ktoré si postavili na potoku.
Ich prítomnosť priťahuje tiež ryby, vtáky a mnohé ďalšie vodné alebo na vodu naviazané živočíchy a rastliny.
„Tým, že zodvihne hladinu vody v potoku, tak sa zamokrí aj lúka okolo a má to pozitívny vplyv na všetky rastliny, ktoré potrebujú mokradné prostredie,“ konštatuje ekológ.
V okolí potoka medzi Východnou a Važcom sa usídlil chránený žltohlav európsky. Rastliny v okolí potoka majú zmysel aj pre boj s klimatickými zmenami. „Dokáže viazať veľké množstvo oxidu uhličitého z atmosféry. Skleníkový plyn, ktorý tam je, tie rastliny viažu a tým, že je to vlhké, ukladá sa tam podobne ako v rašelinisku,“ doplnil Baláž.
Odhaduje sa, že na území Slovenska žije 500 až 1300 bobrov. Väčšina z nich na rovinách juhu Slovenska. Tam je ale väčšie riziko povodní.
„Jeho hrádze v prípade nepriaznivého počasia môžu spôsobiť zátarasy a následné záplavy,“ hovorí Marián Bocák, hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Presúvať či ničiť bobrie hrádze je však na Slovensku zakázané. „Takýto postup je možný len na základe platnej výnimky ministerstva životného prostredia,“ uviedla manažérka komunikácie Štátnej ochrany prírody Kristína Bocková.
Škody, ktoré za minulý rok spôsobil bobor, boli vo výške necelých 28-tisíc eur. Problém však nie je neriešiteľný. „Existuje celý rad riešení, ako sa dajú tie problémy s bobrom riešiť, napríklad stromy sa dajú obtiahnuť takým pletivom,“ dodáva Baláž.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
