Pred nedávnom sa v Bani Nováky stalo banské nešťastie, ktoré spôsobil uvoľnený metán. Prvotné správy zneli hrozivo. Na miesto leteli štyri záchranárske vrtuľníky. Mnohí z nás si spomenuli na výbuch vo VOP Nováky spred šestnástich rokov, kde zomreli ôsmi ľudia. O metáne sme sa rozprávali s profesorom Ing. Stanislavom Jackom PhD., pedagógom a riaditeľom ústavu geovied na fakulte BERG, Technickej univerzity v Košiciach.
V stredu, 26.4. o 16:24 h prijala záchranná zdravotná služba hlásenie o výbuchu v bani Nováky. Zranených bolo deväť pracovníkov. Štyria baníci utrpeli ťažké popáleniny. Letecky ich transportovali do nemocníc v bratislavskom Ružinove a košickej Šaci. Prvý vrtuľník pristál v Ružinove o 19:10 h. Ich zranenia boli veľmi vážne. S rozsiahlymi popáleninami najmä na tvári a rukách boli zaintubovaní a napojení na umelú pľúcnu ventiláciu.
Ich zdravotný stav sa postupne zlepšuje. Sú stabilizovaní, komunikujú, ale naďalej zostávajú v rukách lekárov. Ľahšie zranení baníci boli ošetrení v nemocnici v Bojniciach. Dnes sú už v domácej liečbe.
„Príčiny a okolnosti vzniku mimoriadnej udalosti zatiaľ nie sú známe. Budú predmetom vyšetrovania komisie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici, ktorá po záchranárskom prieskume fára na pracovisko“ povedala tlačová hovorkyňa Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) Adriana Siváková
Vyšetrovací tým sfáral do bane hneď na druhý deň v ranných hodinách.
Explózie boli v uhoľných baniach v minulosti časté a pričinili sa o mnohé nešťastia. Postupom času sa vyvíjali technológie a systémy na ochranu pracovníkov. Banské stoje sú vyrobené z materiálov, ktoré netvoria iskry, aby nespôsobili požiar, či výbuch .
Dnes sa v baniach dodržiavajú prísne bezpečnostné pravidlá a človek je chránený v najväčšej možnej miere. Systémy kontrolujú koncentráciu plynov a kvalitu ovzdušia. Pri neštandardnom výkyve, prístroje hlásia nebezpečenstvo a automaticky odpájajú elektrickú energiu, aby nedošlo nešťastiu.
V Bani Nováky bol únik metánu z kapsuly tak rýchly a masívny, že stroje nestihli zareagovať.
„V takejto bani k prudkému výronu metánu bežne nedochádza. Ide o úplne atypický vývoj, stáva sa to veľmi zriedkavo“ uviedol Stanislav Pavlík, riaditeľ Hlavnej banskej záchrannej služby.
Ako hovorí profesor Jacko, metán sa nachádza prirodzene v horninovom prostredí. Koncentruje sa buď priamo v uhlí, usadeninách s dostatočnou pórovitosťou, alebo puklinách. Vo všeobecnosti je stabilný. Jeho správanie závisí aj od jeho množstva.
Pri nižšej koncentrácii metán vyhorí, pri vyššej dôjde k explózii. V štôlni je množstvo metánu monitorované. Ak prekročí jedno percento, primajú sa bezpečnostné opatrenia.
V rudných baniach sa tieto nevyskytujú. Ruda je výsledkom chemických reakcií neorganických zlúčenín, čiže metán sa netvorí.
Proces, za akých podmienok sa metán tvorí pod zemským povrchom, nám priblížil prof. Jacko.
„Organické rastlinné zvyšky nachádzajúce vo vodnom prostredí postupne odumierajú, pričom táto hmota môže prejsť výraznou premenou na kaustobiolit (horľavý organický kameň). Ak proces prebieha na povrchu, alebo tesne pod ním vznikne rašelina. Vo väčšej hĺbke bez prístupu vzduchu začína proces preuholnenia, teda premena organickej hmoty na grafit,“ vysvetlil profesor
Zároveň dodal, že dôležitým faktorom sú teplota, tlak a čas. Pri tomto procese totiž dochádza aj k tvorbe plynnej fázy, ako je metán, H2, H2O, N2, O2.
„Celý proces má niekoľko štádií, kde v prvej fáze vzniká hnedé uhlie. Ak proces pokračuje, tvorí sa čierne uhlie a antracit,“ dodal.
Nie len pod povrchom, ale aj nad ním sa tvorí metán. Deje sa tak na našej planéte už milióny rokov. Na dne oceánov sa hromadili zvyšky rias a tiel mŕtvych morských živočíchov, ktoré boli postupom času prikrívané vrstvami bahna. Pod tlakom a bez prístupu vzduchu sa začal hnilobný proces, pri ktorom sa tento plyn tvorí.
Obrovské ložiská metánu sú napríklad pod ľadovcami. Tvorí sa aj v bažinách a močariskách. Je bez zápachu, bezfarebný a nerozpustný vo vode.
Tvorba metánu prirodzenou cestou sa na našej planéte deje milióny rokov. Človek však metán vytvára aj svojou činnosťou a je ho toľko, že ho už príroda nevie spotrebovať.
Pestovanie hospodárskych plodín, najmä ryže a jej neustále zavlažovanie, chov dobytka a jeho nezdravé kŕmenie, ťažba ropy, zemného plynu a úniky metánu pri ich preprave a v neposlednom rade rozrastajúce sa skládky odpadu, tvoria viac ako 60 percent všetkých metánových emisií. A významne tak dopomáhajú k skleníkovému efektu.
V roku 2022 bolo v atmosfére trikrát viac metánu, ako v časoch pred rozmachom priemyslu. Mnohé organizácie volajú po znížení metánových emisií čo najskôr a čo najviac.
Climate Clean Air Coalition navrhuje riešenia, vďaka ktorým by sme do roku 2030 vedeli znížiť produkciu metánových emisií o 45 percent. Väčšina z nich sa týka priemyslu a poľnohospodárstva.
My ale tiež môžeme priložiť ruku k dielu. Najmä separovaním odpadu a nevytváraním nelegálnych skládok. To, ako budeme žiť v budúcnosti totiž závisí aj od nášho postoja a prístupu k životnému prostrediu v prítomnosti.
Pozrite si našu reportáž z 27.4.2023
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
