Kedysi vynikal v hádzanej a basketbale, neskôr ho zlákalo horolezectvo. Keď sa jeho tím kamarátov lezcov rozpadol, pohybu bolo stále menej. Zlom nastal, keď začal mať zdravotné ťažkosti a lekári už nad ním lámali palicu.
Najväčšou motiváciou pre Štefana Karaka sa vtedy stala túžba vyzdravieť. Lekárske ortiele hodil do koša a svoje telo vzal do parády sám. Jeho vášňou sa stal beh na dlhé trate.
„Keď chce človek niečo dokázať, chce sa dožiť vysokého veku a hlavne chce byť fyzicky zdatný, bez pohybu to nejde. Preto pravidelne trénujem,“ popisuje Štefan.
Štefan začal s behom ako 55-ročný. „Vek o tom vôbec nerozhoduje. Ak chcete byť zdravý, začnete aj v osemdesiatich rokoch,“ hovorí.
Tvrdí, že beh je jeho láska, no vtedy to bola najmä nutnosť. Mal problémy s chrbticou a lekári mu predurčili osud. Jeho teória však bola iná – mal oslabené bedrové svalstvo a bolo potrebné ho posilniť.
Najskôr začal trénovať chôdzu do kopca a po roku ho už nijaké zdravotné komplikácie netrápili. Štefanovi sa chôdza zapáčila natoľko, že dal šancu aj behu. „Zrazu som mal vďaka chôdzi lepšiu kondíciu, tak som chcel vyskúšať aj niečo iné,“ popisuje.
Postupne pridával dlhšie trate, až sa z neho nakoniec stal ultratrailový bežec. V roku 2012 absolvoval beh okolo Mont Blancu a v kategórii nad 60 rokov získal striebornú medailu.
O rok neskôr sa ako najstarší Slovák zúčastnil 170-kilometrového behu.
Z jeho úspechov sa teší aj jeho manželka Anna: „Vďaka tomu sme videli veľa krásnych miest a krajín, kam by sme sa asi nikdy nedostali.“
Každý má svoju definíciu šťastia. Tá Štefanová znie: „Robte vo svojom živote to, čo vás baví.“
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
