Na stoličke ministra bol necelé dva roky. V čase covidovej pandémie na nej vystriedal Mareka Krajčího, ktorému vyčítali zlé manažovanie krízy. Manažérske zlyhania sa stali osudnými aj Vladimírovi Lengvarskému.
Ministrom zdravotníctva sa stal pred dvomi rokmi na jar. Mal pred sebou viaceré dôležité výzvy. Zvládnuť pandémiu, stabilizovať situáciu v sektore, ale aj rozbehnúť reformu nemocníc a projekty z plánu obnovy.
Terčom kritiky „od vlastných“ sa minister ocital opakovane. Na jeseň, keď sa mu nedarilo presadiť optimalizáciu siete nemocníc, mal ho v hľadáčiku najmä Igor Matovič.
Vtedajší minister financií Lengvarského skritizoval aj za zimnú dovolenku. Na jar už o jeho výmene hovoril expremiér otvorene.
Výpovede lekárov, málo peňazí v ambulanciách, no najmä plán obnovy v sklze. Dusno v rezorte ňom začalo byť najmä po tom, čo sa začalo hovoriť o tom, že Slovensko nestihne vyčerpať miliardu z Únie na výstavbu nových a opravu starých nemocníc. Treba tak urobiť do roku 2026.
Niektoré projekty postupne nabrali až vyše ročné meškanie. V najväčších problémoch je výstavba nemocnice na bratislavských Rázsochách.
Ľudia z plánu obnovy museli prísť s návrhom krízových opatrení. V tomto dokumente ministrovi vyčítali meškanie, prieťahy, neodbornosť. Dopracovať mal harmonogram a doplniť ľudí, ktorí v tíme akútne chýbajú.
Minister tak odchádza v čase, keď sa rozhoduje o stámiliónoch eur. Odpočet opatrení ministerstvo odovzdalo – teraz sa čaká, či to projekty zachráni.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
