Mnohí akoby zabudli, čím sa černákovci živili a koľko obetí majú na svedomí.
Nenávisť i obdiv. Takéto protichodné vášne vyvoláva po rokoch bývalý boss Mikuláš Černák. Redaktorka zuzana Ondrušková zisťovala, ako je možné, že má nielen na sociálnych sieťach toľko fanúšikov. Mnohí akoby zabudli, čím sa černákovci živili a koľko obetí majú na svedomí.
Po dvoch desaťročiach príbeh Mikuláša Černáka a jeho mafiánskej skupiny stále rezonuje. Nedávno mu vyšla prvá kniha. Predalo sa 40-tisíc kusov a v jednej sieti kníhkupectiev získala titul Najobľúbenejšia kniha medzi čitateľmi.
"Prezentuje svoj priam filmový príbeh, pretože jednoducho má divákov, má poslucháčov," hovorí sociologička Silvia Porubänová.
"Už sa z neho pomaly stáva taká mýtická postava. To znamená, že sa zabúda na to množstvo vrážd, na to množstvo vecí, ktoré porobil, či už podnikateľom alebo obyčajným ľuďom," hovorí redaktor Michal Hečko.
Bývalý boss údajne cez prostredníka komunikuje aj cez sociálnej siete. Tridsaťtisíc fanúšikov akoby zabudlo, čím sa živil.
"Ľudská pamäť je veľmi výberová, selektívna a samozrejme aktéri takýchto činov s tým rátajú, že ľudská pamäť si vyberá. To, čo nie je priamo v mojej individuálnej skúsenosti ako keby ani nebolo, takže to si samozrejme uvedomuje aj Mikuláš Černák a spol, že tieto príbehy sú pre ľudí nesmierne vzrušujúce," hovorí sociologička.
"Ľudia si po čase začnú klásť otázky, že bohvie ako to naozaj bolo a kto je za to vinný. To sú nejaké systémové zlyhania politických elít a podobne. Bohvie, ako by konal iný na jeho mieste," dodáva.
"Je to osoba, ktorú by mala spoločnosť z morálneho hľadiska odsúdiť, pretože to je niekoľkonásobný vrah. A nie sa postaviť na stranu, ja neviem ako ho nazvať, výnimočnú osobnosť. No nie je to výnimočná osobnosť, je to obyčajný vrah," hovorí Peter Šufliarsky, námestník generálneho prokurátora.
"Možno chce niekto veriť tomu, že náprava je možná, že je z neho skutočne normalizovaný občan, ak to tak môžeme ironizovať," hovorí Porubänová.
So skúseným psychiatrom Martinom Halmom sme hľadali odpoveď na otázku, ako je to možné, že na doživotie odsúdeného vraha, ľudia stále obdivujú.
"Je čiastočne rozdiel medzi tým čo vnímame ako spravodlivosť a čo je zákon, čiže kodifikovaná spravodlivosť. Ony sa v našej populácii často iba prekrývajú, rozhodne ale nie sú jedno a to isté. A zase tam môže potom vzniknúť ten mechanizmus, že ja sám nemám dosť guráže na toto prekročenie. Nesúhlasím celkom s tou normou, ale bojím sa postihu viac toho nesúhlasu. A je tam potom istý obdiv k niekomu, kto to dokázal," vysvetlil psychiater.
"Netreba nikdy zabúdať na to, čo má on všetko za sebou, k čomu všetkému sa popriznával, k čomu všetkému sa ešte popriznáva. Koľko ľudí je rôzne zakopaných len kvôli tomu, že on sa takýmto spôsobom rozhodol," hovorí redaktor Michal Hečko.
Divoké 90-te roky. Vyčíňanie mafie a vraždenie za peniaze sú čiernou škvrnou v dejinách Slovenska. Stále tu žijú polosiroty, matky aj manželky mužov, ktorí sa nevrátili domov, lebo sa tak niekto rozhodol. Mnohých, ktorí ich poslali na druhý svet zrejme spravodlivosť nikdy nedobehne. Prečo? Buď sú mŕtvi, alebo na slobode.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
