"Výsledok britského referenda je vztýčený prst Bruselu a odkaz, že jeho imperatívne fungovanie nemá perspektívu," povedal politológ Ján Baránek.
Rozhodnutie Veľkej Británie vystúpiť z Európskej únie (EÚ) je problematické a znepokojujúce. Neprináša nič dobré pre EÚ a ani pre samotnú Britániu. Netreba však podliehať panike. Pre TASR to povedal Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Takýto výsledok posledné dni očakával. Myslí si, že kampaň za vystúpenie z EÚ bola neférová, označil ju až za "psychotický vzdor".
Súčasnú situáciu nemá brať podľa neho verejnosť tragicky. "Netreba podliehať panike," povedal. Poukázal, že sa vypracuje model postupného odchodu krajiny z EÚ a všetko bude mať svoje pravidlá. Po odchode Britov by sa podľa Mesežnikova mohla posilniť súdržnosť zvyšku členských krajín. "Politické elity to však musia prijať ako výzvu," poznamenal. Británia mala podľa neho niektoré "osobité názory", s ktorými EÚ nesúhlasila.
Nadchádzajúce predsedníctvo v Rade EÚ je pre Slovensko v takejto situácii poľutovaniahodná vec, myslí si Mesežnikov. Okrem migrácie sa totiž bude musieť zaoberať i brexitom. Slovensko čakajú rokovania, čo bude podľa Mesežnikova stresujúce. "No nič povzbudivé to nie je," dodal.
Vztýčený prst pre Brusel
Výsledok britského referenda je vztýčený prst Bruselu a odkaz, že jeho imperatívne fungovanie nemá perspektívu. Politológ Ján Baránek to uviedol pre TASR v súvislosti s rozhodnutím voličov v britskom referende, v ktorom väčšina hlasovala za vystúpenie krajiny z Európskej únie.
"Pre orgány EÚ by to mal byť odkaz, že by mali prestať s nezmyslami a že aj s krajinami, ako je Česko či Slovensko, je potrebné rokovať menej imperatívne a viac konsenzuálne," uviedol politológ. Zdôraznil, že brexit je precedens a Európe hrozí chaos. "Dnes neviem odhadnúť, aký domino efekt to vyvolá, možno sa to podarí zastaviť, a možno nie. A potom Európska únia, tak ako ju poznáme, skončila," povedal Baránek.
Upozornil, že o tomto riziku sa diskutovalo aj v minulom roku v súvislosti s problémom masívnej imigrácie. "Ukázalo sa, že sme sa vtedy nemýlili, lebo nám to Británia dnes potvrdila. To je do veľkej miery aj výzva Merkelovej, že niečo je zle a že tie krajiny treba jednoducho počúvať," povedal Baránek.
Politológ je
presvedčený, že brexit výrazne ovplyvní naše predsedníctvo v Rade EÚ.
"Dokonca je otázne, či to naozaj bude o našom predsedníctve, či sa to
nesformalizuje na nejaké administratívne výkony," uviedol Baránek.
"Predsa len po prvý raz sa EÚ bude zaoberať článkom č. 50 Lisabonskej zmluvy o vystúpení krajiny a situácia je natoľko vážna, že to určite nenechajú na Slovákov," skonštatoval Baránek. Je presvedčený, že najdôležitejšími postavami v ďalšom období budú Donald Tusk ako predseda Európskej rady, Jean-Claude Juncker ako predseda Európskej komisie, nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande.
Teraz potrebujeme štátnikov
Viac ako kedykoľvek potrebujeme štátnikov, potrebujeme ľudí, ktorí sú schopní vnímať hĺbku a komplexnosť sveta a procesov vo svete. V súvislosti s rozhodnutím Veľkej Británie vystúpiť z Európskej únie (EÚ) to na sociálnej sieti Facebook uviedol riaditeľ Inštitútu strategických politík - STRATPOL Robert Ondrejcsák.
"V týchto časoch potrebujeme pokoj, racionálne úvahy a normálnu politiku," uviedol Ondrejcsák na sociálnej sieti. Ako dodal, treba opakovať, že jednoduché riešenia neexistujú, resp. nefungujú, hoci sa často zdajú byť atraktívne. "Celá Európa prechádza krízou, a, žiaľ, doposiaľ najväčším víťazstvom celoeurópskej vlny populizmu sa stal brexit," dodal Ondrejcsák.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
