Eduard Heger po páde svojej vlády neúspešne hľadal podporu na vyskladanie nového kabinetu. Po uznaní prehry, vyhlásil, že s partnermi začne rokovať o zmene ústavy a termíne predčasných volieb. Každá politická strana však prichádza s vlastnou víziou a preto hrozí, že krajina bude naďalej v chaose. Odborník hovorí, že politici sa musia dohodnúť na čo najskorších predčasných voľbách.
Dočasne poverený premiér Eduard Heger oficiálne oznámil, že novú vládu nezloží a rokuje s politickými stranami o ďalšom postupe. Predčasné voľby sú už istotou, otázny ostáva termín a spôsob, akým sa k nim dopracujeme.
Prezidentka Zuzana Čaputová po páde vlády v decembri dala na stôl jasné podmienky. Do konca januára má parlament prijať novelu ústavy, na základe ktorej sa skráti volebné obdobie súčasného parlamentu a vyhlásia sa predčasné voľby v prvej polovici roka 2023.
Strany OĽaNO a SaS zo začiatku váhali. Tvrdili, že predčasné voľby nie sú dobrým riešením pre krajinu a je lepšie poskladať novú väčšinu a dovládnuť do riadneho termínu parlamentných volieb, ktoré by sa mali konať na jar 2024.
Sulíkovci však zmenili názor a sú ochotní podporiť zmenu ústavy a ísť do predčasných volieb. Tento postup podporuje aj Sme rodina, Hlas, Smer, kotlebovci aj Republika. Na prvý pohľad sa teda zdá, že výnimočne panuje zhoda naprieč celým politickým spektrom a cesta k predčasným voľbám je jednoduchá.
Má to však háčik. Na znení zmeny ústavy sa strany nevedia dohodnúť. Zatiaľ nemá ani jedna verzia podporu 90 poslancov. Bez deväťdesiatky sa ústava nezmení.
Politici diskutujú o dvoch možnostiach, ako skrátiť volebné obdobie. Prvá verzia by do ústavy dala možnosť referenda. Občania by teda dostali možnosť kedykoľvek počas volebného obdobia po dodržaní všetkých podmienok hlasovať v referende o skončení parlamentu a to by viedlo k predčasným voľbám.
K tejto forme sa prikláňajú kollárovci, Hlas aj Smer. „Pre nás je kľúčové, aby ľudia mali právo na referendum. Ak to myslia vážne, tak sa 90 hlasov nájde,“ vyhlásil šéf Hlasu Peter Pellegrini.
Druhá verzia zmeny ústavy by nezaviedla referendum, ale inštitút samorozpustenia. Parlament by si sám odhlasoval koniec volebného obdobia. Je otázne, či by na to bola potrebná obyčajná väčšina alebo kvalifikovaná.
K tejto verzii sa prikláňa SaS a referendum rázne odmietajú.
Liberáli argumentujú, že referendum by bol nástroj na permanentnú predvolebnú kampaň. Navyše, v žiadnej krajine Európskej únie sa referendom neskracuje volebné obdobie. Dodávajú, že väčšina referend na Slovensku nebola úspešná a teda ani platná.
„V čom ale vždy úspešné sú, je vyvolávanie napätia v spoločnosti a permanentná volebná kampaň, čo nedáva dobrý základ pre zodpovedné vládnutie,“ skonštatovala poslankyňa za SaS Mária Kolíková.
Návrh Sme rodina podporia do prvého čítania a v druhom navrhnú pozmeňujúci návrh, ktorý ústavne upravuje tzv. samorozpustenie Národnej rady Slovenskej republiky a presne stanovuje lehotou 90 dní, do kedy sa musia uskutočniť voľby. Tento inštitút je podľa SaS bežný aj v iných krajinách západnej demokracie.
OĽaNO sa k téme ešte konkrétne nevyjadrilo. Eduard Heger sa stretne s predstaviteľmi bývalých koaličných strán a diskutovať budú aj o znení zmeny ústavy. Ku ktorej verzii sa nakoniec najväčší klub v parlamente prikloní, ešte nie je jasné.
O zmene ústavy by sa malo rokovať v parlamente 24. januára. Predseda parlamentu Boris Kollár vyzval kolegov, aby našli kompromis.
Už teraz si však niektorí poslanci začali klásť podmienky. Napríklad poslanec Juraj Šeliga chce do ústavy dať aj ochranu špecializovaného trestného súdu a úradu špeciálnej prokuratúry. Kollár takéto vyjednávanie odmieta.
Politickí lídri sa teraz musia dohodnúť okrem zmeny ústavy aj na termíne predčasných volieb. Opozícia preferuje voľby v lete. Hegera a spol. kritizujú, že si chce vládnutie predĺžiť do septembra.
„Neviem, prečo hovoria o septembri. Ide o ich záujem. Ak by im išlo riadenie krajiny, boli by za skorší termín,“ vyhlásil Pellegrini. Považuje za nezodpovedné, aby hegerovci vládli až do septembra. Hovorí, že v októbri sa musí schváliť nový štátny rozpočet a pred voľbami sa budú strany sústreďovať na kampaň a nie na riešenia pre krajinu.
Súhlasí aj politológ Radovan Štefančík. Tí, ktorí chcú voľby v septembri, podľa neho v prvom rade sledujú svoje preferencie.
K septembrovému termínu volieb sa prikláňa SaS. „Naším cieľom je vyhnúť sa ústavnému chaosu a preto podporujeme septembrový termín konania predčasných volieb. Uprednostňujeme september preto, že môžu byť tiež definitívne ukončené aj dôležité kauzy na súde. Septembrový termín je férový voči občanom a krajine a dáva nádej, že volebná kampaň prebehne bez zbytočných emócií. Ak príde k takejto dohode, očakávame, že prezidentka nechá do septembra dovládnuť vládu Eduarda Hegera,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík.
Aj Heger oznámil, že reálny termín je ten septembrový.
Ak sa poslanci nedohodnú a nenájde sa do konca januára 90 hlasov na zmenu ústavy, prezidentka avizovala, že zasiahne.
Je pravdepodobné, že vymenuje úradnícku vládu. Tá však potrebuje dôveru parlamentu a väčšina politických predstaviteľov už vyhlásila, že úradnícku vládu nepodporia. Krajinu to tak môže znova vrhnúť do chaosu.
Aj podľa politológa Štefančíka by úradnícka vláda nebola dobrým riešením. „Nežijeme v dobrých časoch, máme viacero kríz. Nebolo by správne, keby sa komplet zmenila vláda a krízy by museli riešiť ľudia, ktorí nie sú zorientovaní,“ hovorí politológ.
„Nepokladám za šťastné riešenie prezidentkinu vládu. Potrebovala by v parlamente dôveru, pretože aj táto vláda by prišla do parlamentu s programovým vyhlásením vlády a viacerí predstavitelia sa vyjadrili, že tejto vláde nevyjadria podporu. Úradnícka vláda by mala ešte menšiu legitimitu ako táto súčasná,“ konštatuje odborník.
Čaputová si podľa neho hodila polená pod nohy tým, že hegerovcom dala konkrétny dátum, pretože politickí lídri nie sú pripravení sa dohodnúť.
Eduard Heger zvolal rokovanie o ďalšom postupe. Pozrite si súhrn toho, o čom rokujú lídri (18. 1.):
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
