Komunálne a župné voľby sa budú na Slovensku prvýkrát konať v jeden deň. Nových šéfov krajov a miest a obcí si budeme voliť v sobotu 29. októbra. V spolupráci s agentúrou FOCUS vám prinesieme exkluzívne prieskumy preferencií kandidátov na primátorov v krajských mestách. Pozrite sa, ako dopadli výsledky prieskumu v Bratislave. Agentúra FOCUS realizovala prieskum v dňoch 10.10.2022 - 14.10.2022 na vzorke 604 respondentov.
Agentúra FOCUS zisťovala, ako si vedú kandidáti na primátora hlavného mesta. Lídrom v prieskume je súčasný primátor Matúš Vallo. Hlas by mu dalo 53,7 percenta rozhodnutých voličov. Za ním nasleduje Rudolf Kusý, starosta mestskej časti Nové Mesto. Volili by ho 37,6 percenta.
Nasledujú Martin Mlýnek s 3,2 percentami, Miroslav Heredoš s 2,9 percentami a Miroslav Vetrík s 1,3 percentami. Na post primátora kandidujú aj Peter Poláček, Martin Jakubec a Andrej Trnovec. Poslední traja dostali v prieskumu menej ako jedno percento hlasov.
Šéf prieskumnej agentúry FOCUS a sociológ Martin Slosiarik hovorí, že Vallo má silnejšie jadro svojich voličov. Hoci začal Kusý kampaňovať neskôr, pustil sa do kampane intenzívne a prvotný Vallov náskok stiahol.
„Náskok Matúša Valla je síce výrazný, ale v miestnych voľbách hrá dôležitú úlohu aj samotná účasť, ktorú zvyknú respondenti nadhodnocovať, teda v prieskume deklarujú vyššiu ochotu prísť k voľbám, než je nakoniec realita vo volebný deň,“ komentuje situáciu Slosiarik. V takom prípade záleží, ktorý z kandidátov má pevné voličské jadro a v tom si lepšie vedie súčasný primátor.
V Bratislave by išlo voliť 56,1 percenta respondentov. Naopak, viac ako tretina respondentov odmieta ísť k volebným urnám a 13,5 percenta opýtaných ešte nevie, či pôjde voliť.
Vallo je primátorom Bratislavy od roku 2018. Týmito voľbami tak chce obhájiť funkciu a úradovať druhé volebné obdobie. Jeho hlavný súper Kusý je v komunálnej politike dlhšie. Starostom Nového Mesta je od roku 2010. V minulých župných voľbách neúspešne kandidoval za bratislavského župana.
Agentúra FOCUS zisťovala aj to, koho by za primátora hlavného mesta volili podporovatelia jednotlivých politických strán.
Voliči OĽaNO by za primátora volili Valla (24,4 percenta) a za ním by sa umiestnil Kusý s 19,9 percentami. Martina Mlýneka by volilo 5,3 percenta voličov OĽaNO, hoci je Mlýnek kandidátom aj Obyčajných.
Voliči Smeru sa najviac prikláňajú ku Kusému, ktorého by volila viac ako pätina opýtaných. Valla by volilo len 4,4 percenta voličov Smeru.
Najväčšiu podporu má Vallo medzi voličmi Progresívneho Slovenska. Volilo by ho 70,9 percenta z nich. Kusého by volilo vyše 11 percent voličov PS.
Podobne vysokú podporu má súčasný primátor aj medzi voličmi SaS. Valla by volilo 63,6 percenta opýtaných voličov liberálov. Kusého by volilo takmer deväť percent z nich.
Medzi voličmi KDH má najväčšiu podporu Kusý. Volilo by ho 64,9 percenta opýtaných. Valla by volilo len 1,8 percenta.
Spomedzi voličov hnutia Republika vedie kandidát Miroslav Heredoš. Volila by ho takmer štvrtina opýtaných. Nasledoval by Kusý s takmer jedenástimi percentami. Valla by volilo len 1,2 percenta voličov Republiky.
Kusý má najväčšiu podporu aj medzi priaznivcami Hlasu. Volilo by ho 37,4 percenta z nich. Vallo by dôveru dalo 27,4 percenta voličov Hlasu.
Strany Smer, Hlas ani Republika nepostavili svojho kandidáta na primátora hlavného mesta. Sociológa Slosiarika to prekvapilo. „Hlas a Smer patria k stranám, ktoré majú v priestore Bratislavy až dvojcifernú podporu a spoločne majú takmer 30 percent hlasov rozhodnutých voličov,“ hovorí Slosiarik.
„Ponúkajú sa dve vysvetlenia – na jednej strane možno situáciu vyhodnotili tak, že Matúš Vallo je prisilný súper a nikto z nich nechcel ísť do prehratého súboja, alebo druhá možnosť je to, že jednoducho v priestore hlavného mesta nenašli v štruktúrach kandidáta. Každopádne, Hlas už deklaroval podporu Rudolfovi Kusému,“ skonštatoval sociológ.
Pozreli sme sa bližšie na to, ktoré problémy trápia obyvateľov a obyvateľky hlavného mesta.
Ľuďom najviac prekáža stav parkovania. Vyjadrilo sa tak až 32 percent opýtaných. Nasleduje stav ciest a chodníkov (10,9 percenta) a verejná a osobná doprava (10,7 percenta).
Práve parkovanie je aj jednou z hlavných predvolebných tém. Primátor Vallo sľúbil reguláciu parkovania v meste na začiatku volebného obdobia. V súčasnosti majú viaceré mestské časti spojazdnený platený systém parkovania s výhodami pre rezidentov. Kusý však systém kritizuje. Tvrdí, že je sprevádzaný chaosom.
Ľudia v prieskume sa sťažovali aj na bezdomovcov a asociálov (4,9 percenta), na čistotu a poriadok (4,8 percenta), na infraštruktúru a osvetlenie (4,8 percenta) a na zeleň a parky (4,4 percenta).
Za problém označili respondenti aj cyklochodníky, občiansku vybavenosť, športoviská, škôlky, stavebnú politiku, primátora, revitalizáciu a bezpečnosť.
Pozreli sme sa bližšie aj na to, aké problémy trápia voličov jednotlivých strán.
Parkovanie považuje za najväčší problém väčšina voličov Hlasu (54,3 percenta) a Smeru (40 percent). Považuje to za najväčší problém mesta aj viac ako tretina voličov strán PS a SaS.
Analyzovali sme voličov tých strán, ktoré by podľa prieskumu získali v parlamentných voľbách v Bratislave aspoň päť percent.
Ak by sa parlamentné voľby konali len na území Bratislavy, vyhralo by Progresívne Slovensko s 13,8 percentami. Nasledovala by SaS s 11,7 percentami. Do parlamentu by sa dostal aj s Smer s 10 percentami hlasov a Hlas, ktorý by volilo 7,8 percenta ľudí.
Iné strany by nepreliezli 5-percentú hranicu.
Tu si môžete pozrieť, ako by dopadli voľby podľa rozhodnutých voličov:
Volebná účasť v komunálnych a župných voľbách býva tradične nižšia ako v parlamentných. Podľa politológa Radova Štefančíka je to tým, že v komunálnej politike nie sú politici a občania tak polarizovaní ako v prípade „veľkej politiky“.
„Keď nie je spoločnosť polarizovaná, nie je motivovaná ísť voliť. V tých obciach, kde sú veľké problémy, príde viac voličov. Sú aj obce, v ktorých kandiduje len jeden kandidát na starostu a tam je prakticky o všetkom rozhodnuté,“ vysvetľuje Štefančík.
V prípade župných volieb spôsobuje nízku účasť aj to, že ľudia majú slabé povedomie o tom, aké kompetencie majú župani a župní poslanci a že môžu rozhodovať o dôležitých veciach v ich kraji.
Je otázne, či spojenie dvoch volieb povedie aj k vyššej volebnej účasti. „Zákonodarci očakávajú vyššiu účasť. Je otázne, či to takto pochopí aj volič. Nevieme, do akej miery im bude jasné, ktorí kandidáti kandidujú za poslancov VÚC alebo do mestských zastupiteľstiev a obecných. Zatiaľ je to veľká hádanka,“ myslí si Štefančík.
Je pravdepodobné, že účasť v komunálnych voľbách sa výrazne nezmení, ale môžu „potiahnuť“ tie župné. Súhlasí aj sociológ Slosiarik.
„Vo všeobecnosti očakávam, že väčšina voličov, ktorí prídu do volebnej miestnosti, odvolí tak v miestnych ako aj v regionálnych voľbách. To aj preto, že sa to celé bude diať v jednej volebnej miestnosti, čiže voliči budú dostávať súčasne dve obálky. Z tohto hľadiska je myslím na mieste úvaha, že účasť v miestnych voľbách, ktorá sa pohybuje niečo pod úrovňou 50 percent potiahne aj účasť v regionálnych voľbách. Bol by som naozaj prekvapený, keby účasť v regionálnych voľbách bola v priemere pod 40 percent,“ dodáva Slosiarik.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
